človek (53)
1 
1. príma primát
1. žiadaný obesenecLanária ho do hrobu. 2. novoročné predsavzatieVymením neslušnú ženu za slušnú opicu. 3. príma primátČlovek drží primát medzi primátmi. 4. nie náhodouSlovo opica pochádza zo slovesa opiť sa. 5. bona fideA Boh stvoril tvora. I v dobrej viere dal mu meno človek. A ten sa začal po ňom opičiť. 6. prechodná zľavaBude platiť na prechode pre...
2. Človek je záhuba sveta
Človek je tvor taký ako zviera,každé ráno vstáva a zaspáva keď sa stmieva.Je určitým druhom dnešného sveta,ako vták si oblohou lieta,zdoláva cesty a kopce za sebou zmieta,takýmto spôsobom je v koncoch ta naša planéta.Neúcta k ničomu je charakter človeka,jeden pred druhým o všetko preteká.Na rukách spočítaj dobrého priateľa aj desať prstov je niekedy priveľa.Každý sa pozná no veriť odmieta za...
3. BUBLINA
Po zelenkastej voňavej tráve sa vždy prechádzali. Také malé a bezbranné. Červené stvorenia s čiernymi bodkami. Nádherné. Pozerala som na ňu. Ako pije kvapku rosy zo stebla trávy. Také čisté a predsa pudové. Ležala som vedľa na deke a pozorovala okolie. Potom som sa len tak otočila na chrbát a pozerala na oblohu. Nikdy nezabudnem na tú nádhernú oblohu s čudne...
4. To, čo cítim
17.05.2010, 18:53: Najúžasnejší pocit dnešného dňa? Záchrana osamotenej bytosti. Bytosti takej samej na poli v daždi. V okolí nikoho, počuť len jej nárek. To ako sa ma bála aj keď som jej chcela pomôcť. Najhoršie je zase to, keď vidím, že sa to stáva viacerým ale i tej istej osobe viac krát. Ja na to sama nestačím. To by sa museli zmeniť asi všetci, aby na zemi nebolo samoty a ...
5. вера
Žijem medzi bláznami, ktorí sa usmievajú a pri tom kráčajú po horúcom ohni, naivne dufajúc, že večný život existuje....
6. Prihláška do pekla
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
18. apríla 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 340 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Narodil/a som sa ako...
7. Astral
Zelené mraky sa vznášajú ponad ľudské maličkosti Modrasté tiene vnímajú celým svojim povrchomexistencia je vtiahnutá do prevrátenej hodnoty Fyzikálne zákony a dokázané vety sú teraz už len preludBudúcnosť sa vnára do minulosti A či niekto vynašiel žiarovku , uvidímeTeraz už len pozrieť na ciferníky , a ich ručičky stackajúce v mínusochZelené mraky sa neustále pozerajúA to mravenisko ľudských...
8. Endless Love
Jedine láska má patent na nezmysly so zmyslom pre humor i s tumorom na perách vie odolať pokušeniu sa...
9. Zmätok
Slzy v očiach, vo vnútri prázdno,cítim sa sama, ako v izbe bláznov.Ticho, tma, beznádej...tiché vzlyky,bola som s nimi, teraz som s nikým.Pomaly zaspávam, už len sen, tam sa cítim najlepšie,chcem snívať o ničom, tam sa cítim bezpečne.Zobudím sa, len črepy spomienok vôkol mňa,prítomnosť nevnímam, oni strašne bolia.Už nechcem, už nevládzem ďalej ísť,vyjdem von a tam??..samý čierny...
10. Skrytí
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
6. januára 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 400 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Objal ma, ani neviem, prečo... Zrazu sa odtrhol. Spýtal sa, prečo je slnko zlaté. Nevedela som odpovedať... Zafúkal vietor, spadol dážď... Slnko sa zakolísalo na niti, vypilo veľa vína, musí ísť spať, aby nerozhadzovalo náš tieň... Sme vedľa seba, akýsi opantaní levanduľovou vôňou, ktorá sa rozlieva vzduchom. V zákulisí sa pohlo steblo trávy. Mykla som sa, znepokojene som...
11. Veľkomestá
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
4. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 397 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Prázdne tichov hlasnom svetlev rozochvenom snehu...Cítim, ako po mne dupe mráz,až sa z toho trasiema na zem padajú cencúlea iné umelecké diela.Snehveľké mestotichoprázdnov ľudských schránkach tiel...Stále po mne dupe...Nenormálnosťa prázdne schránkyMám tu stracha mráz skáčucipo chrbte...PrechádzamtriaškouAljaškoua Severným pólom.Pomaly opúšťam aj jasvoju...
12. Kroky básnikov
Kroky básnikov niesu čiernobiele,no nepochopí to ten kto ním nieje.Pod každým slovom, čo splýva s veršom,je jeden básnik s perom a mečom, ktorým si kreslí písmená do prachu,a ten prach bledne, robí tak od strachu,len z tej moci slov, čo v ňom zanechá,špička čepele, či hlas...
13. Vydriapem sa preč z vesmíru
Marek N. |
Nezaradené |
27. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 309 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
V tých očiachvidím náš nekonečný vesmírNekonečne nasratýChcel som sa dostať na jeho konieca vziať rohaNo vždy sa vrátimdo toho istého zahmlenéhobordeluDôkaz o zakrivenosti vesmíruje dôkazom o krivých úmysloch človekaNáš vesmír so mnou...
14. Bez príčiny
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
25. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 402 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Vyskakujeme z kože,akoby sme sa nezmestiliza stolom.Musíme mať ustavičnevodu poruke,kvôli požiaru.Obišli sme komína stôl zadymil.Mali by sme medzi seboupostaviť nepriepustné steny.Je nás priveľa.Aj zrkadlo sa trasie,že sa pod sebou rozsypem.Nevyhlo sa črepinám.Preletel kameň.Okno vyhadzuje stene na očipuknutú tvár.Musím dýchať na sklo,aby neprasklo.hneď je nás o jedného menej.Dýcham do zrkadlaaby...
15. Modelka
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
20. decembra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 456 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Škriabe sa po stene,oblieka si pásikavé pyžamo,vyzerá v ňom ako žirafa.Dlhými nohami skáče po stolocha prechádza po nichako po módnych mólacha v zápätí mizne na vysokých opätkoch.Opica...
16. patrí-nepatrí
b.b.fisher |
Poviedka |
9. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 408 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
(zľahka upravené) "Nie.""Mami, prosím!""Už som povedala. Nie." „Ale mami .."„Nie. A už dosť!"„To nie je fér," urazene sa zvrtne, ruky prekríži na hrudi a dotknuto skriví pery. Moja dcéra. Čo ona vie o tom, čo je fér? Neviem, koľký krát túto scénu prežívame odvtedy, čo sa naučila spojiť slová „chcem" a...
17. veľmi stručná úvaha
Čím menej od ľudí očakávate, tým vyššie abstraktné nároky sú niekedy akoby naprotiveň, niekedy na spoľahlivú prítomnosť neumierajúceho ducha vo vás.°°°°Niet dôležitejšieho názoru, ktorý by predstihol spôsob, akým tento názor povieme.(to len tak, na zamyslenie, či dačo podobného sme nezažili/nezažívame aj...
18. večný problém (kým tu bude človek)
More syčalo. Niečo sa dialo. Prichádzalo zlo v obrovskej vlne, ale prečo smerovalo z pobrežia? S tým more nič nemalo. Pre istotu sa tiahlo späť, pokorne pred človekom bežalo čo najďalej za horizont. Ryby sa snáď zbláznili, vrieskali žraloky, korytnačky šaleli, koraly besneli. No to nebolo nič v porovnaní s tým, ako šalelo srdce ľudské. Čo len mohlo cítiť? A cítilo vôbec? Ruky bez... bez svedomia,...
19. ľudia strácajú sami seba
Marek Jevčin |
Báseň |
15. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 351 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ľudia strácajú sami seba, pretoženedokážu nájsť okamih stratený v zhone,v neutíchajúcom hluku nepočujú tlkot vlastného srdca,hladného a trasúceho sa pred svetom.Len mimo zhon a hluk vidím,len keď je dych pokojný a gestá minimálne,možno cítiť existenciu okolitého.Oddýchnite si, neutekajte v čase hore dolu,zastavte auto uprostred nekonečnej diaľnice,nezľaknite sa videného a vystúpte,ľahnite si a...
20. Raňajky
Schováme sado bedničky z koláčovvyžmýkame všetokcukor rozsypeš sa preto sa mastní ľudiaľahko natierajúna...
