Zdalo sa mu, akoby spal celú večnosť. Snívali sa mu všelijaké zvláštne, ba až desivé sny. Bol doma. Ležal vo svojej posteli. V izbe sa usadila neskorá noc. Stále mal na sebe oblečenie, v ktorom si šiel aj ľahnúť - tričko a tepláky. Hoci sa blížilo leto, stále tie tepláky nosieval, pretože mu bývavalo často chladno. Niekto cez neho ešte prehodil deku. Asi ho mama nechcela zobudiť...
V mysli si predstavím izbu. Stredne veľkú s bielymi stenami. Je okrúhla, dokonale okrúhla. Pre mňa tam existuje roh, v ktorom sa schovávam. Pravý, najvzdialenejší roh miestnosti. Nikde žiadne okná. Jediné dvere veľkosti myšej dierky sú presne na opačnom konci izby. Sú z ocele a ja jediná mám od nich kľúčik. Presne v strede miestnosti visí zo stropu rozžiarená žiarovka, ktorá narúša...
Rozhádzané oblečenie, priestor preplnený únavou.Bývať v skladisku,so zaprášeným životom,ku ktorému sa už slnko predieralen po lúčoch.Zachmúrený zobáčikbojuje proti neposlušnému jazýčku,čo nechce zaskočiť do dierkyv ráme dverí neuprataných...
ránoprebúdzať sasama...očami hľadiť izbuskúmať pootvorené dverea dúfaťže si za nimisis kútikmi až po stropbystrými očami zbadášže to značí groteskný priebeh situácieplynulýako igelitka kĺžuca sa po snehus láskou na tácketúžim sa priblížiťdotknúť sa ťa a žiťnerozplynieš sa?niestrach mi to nedovolípreto ostávamstáť na prahua čakaťna chvíľukeď nebudeš len...
"Pán doktor", vzdychá staručký osemdesiatročný dedinský ujko na nemocničnom lôžku,"všetko ma bolí, kolená nemôžem zohnúť, žalúdok mám slabý, jesť nemôžem, ruky sa mi trasú..."" Ale, dedo, podľa štatistiky už máte byť osem rokov mŕtvy, tak čo šomrete", odpovedal mu podráždene pán doktor.Na druhý deň prišla Rózka, dedova dcéra, navštíviť...
V úsmevoch je noc najsmelšia Tá diaľka. Sedel som s ňou v jej aute s rukami takmer strnulými napriek tomu, že bolo horúce leto, možno jeden z jeho najhorúcejších dní, ktoré prechádzali mestom, kde som po niekoľkých týždňoch skončil svoju prácu a presunul sa zasa ďalej za kopcom nie vždy...