polooblačnézazneli v mojej duši-tóny jesenedažďové kvapkystekajú mi po líci-bude slaný deňhojivý lístokpriniesol mi nádeje-v čaji...
***opera bez nôt bez slov vzlietol klaun a zaspieval dve-tri árie na mesačnej oblohe hviezdy mu tlieskali zavesené jedna do druhej ako výkresy na našej nástenke nemé ukričané SEN píšem sen čo surrealistovi vypadol z pera nedopoviem pretože nemá/m/ krídla LÁSKA si zakódovaná v mojej mysli si mojou dennou morou /norou/ ako líška sladko prefíkaná vratká vrátka ti...
Občas sa pýtam samej seba. „Aké to bude keď budem dospelá?“ No nikdy nenájdem dostačujúcu odpoveď. A však jediným som si istá už teraz! Chcem bývať na takej ulici, na akej som vyrastala. Pekná ulica. Cez deň zaliata slnkom a v noci jasom mesiaca. Ulica, kde som sa učila svoje prvé krôčiky, prežívala prvé pády či už jemne...
Zobudila sa. Na okraji jej stola stál malý hrnček a v ňom zvyšok včerajšej kávy. Celá miestnosť bola naplnená zvláštnym jasom a vôňami, no ona a jej pohľad nabúravali túto zdanlivú harmóniu. Viečka mala opuchnuté, bielka začervenané a jej nádychy a výchydy pôsoboli akoby boli vykonávané s veľkou námahou.Bola vyčerpaná.„Autumn, vstávaj, prídeš neskoro!“Veta, ktorú nenávidela viac ako...
Sedela som na lavičke a čarbala na papier. Práve som kreslila padajúce listie, ktoré hýrilo farbami. Jesenné dni v parku mi ujdu vždy rýchlo. každý deň je tu iný a predsa stále rovnaký. A tu na tejto lavičke sa aj v chladnom počasí cítim tak spokojná. A navyše mám odtiaľto najlepší výhľad na celý park. Vidím každý strom, chodník, lavičku, každého kto prichádza a odchádza. Sedím...
Vietor skrútil vlasy do kolotoča Oddávam sa snomTieň mizne na pravé poludnieA ja sa strácam v ňom Kalendár krášli okolieBujarý a svetoznalýČas zmizol pod nohamiScvrkol sa, je malý A láska rozfúkanáVo vetre sa strácaTo poludnie bez tieňovNeustále sa vracia Aj tak ju nik nevrátiVo vetre zmizla kráskaTie skrútené vlasy do kolotočaPatrili tebe,...
Tak žlté padajúc so stromov míňali z konárov utkané niečie dlane. Ona, medzi padlými rozvíjala súvetia, naťahovala kučery a vešala na ne jednotlivé chvíle. Ľutovala svoje topole z bielej múky a nenávidela alergikov. Myslela na gravitáciu, tušila nešťastie, verila v kolobeh období. ...
Tichá ulicaklopeš jejna spánkyzemetraseniezhodí všetkylisty ja budem...
Prichádza jeseň... Moje kroky počuť čoraz viacSlnko mi rozžiarilo bledú tvár a farebné lístie mi dáva ako dar.Už počuť pieseň listnatých stromova mňa to opäť láka domov,lebo jeseň prichádza a leto končí.Teraz už pozriem svetu do očía udriem ho svojím úsmevom. Je tu jeseň... Sama počúvam svoje vlastné kroky.Počítam dobré aj zlé roky,koľko času som premárnila sľubami.A ja? Ja a môj...
Dnes padá dážďvšade navôkol.Kvapky padajú,celý som premokol. Slnko dnes nevíde.Načo vychádať zas?Svietiť na pár bláznov.Načo strácať čas? V tomto nečasestretli sem sa náhodou.Len malé stretnutiepod uplakanou oblohou. Padá lístievietor úka do tvárívšetko sa menízlé časi nastali. Aj my sme iníbez toho druhéhožijeme sami od seba ďaleko. Toto obdobie neprajetakým ako...
vonku sa vietor skrýva v pomedziach a stromy v kŕčoch sykajú rušivé kvílivé papierové ššššš... všetci si túlia hrdlá hlboko pod svetlom . ale jeseň Má šumieť keď sa lístie krvaví ako prsty hľadajúce teplo páliť do červena kôrnatieť . . choď do polí do lesov hľadať vzduch . kým človek nepadne od...
sme uviaznutév našich vráskachako v mimickej slučkeokolo našich očíiba samé kruhykrúžky kružnicevšetko sa cyklízavršuje vŕši vrcholía stagnujelen naša láskaprikovaná k zemi jej dávaš vymyslené krídla-narýchlo-preklápaš sa zo dňa na deňzo dna na vrcholodrážaš sa z bodu zema mizneš mi za vodorovníkomkde môžeš ešte stále -klamlivo- veriťže je tu možnosťvykrútiť sa z kola-tak trocha...
Zo stromu padá posledný listžltý a celkom zbytočný.Uzimená spomienka na letoSklonil sa pred vládcom časutíško si spievajúcpieseň sťahovavých vtákovDívam sa ti do očí v bláznivom návale cituSi nádherná na pozadí tohto dňauplakaného ako oči starcatopiaceho sa v samote a v spomienkachv zrkadle času ktoré nerozbiješUsmievaš salist ticho dopadoltak tíškoako keby nikdy nebolAž teraz som pochopilže si...
(Umelecký opis) Moja každodenná prechádzka v parku je už rituálom. Dobre si pamätám každý kút parku, no dnes sa mi všetko zdá iné. Stromy, kríky, lavičky to všetko ostalo rovnaké. Dokonca aj niektorí ľudia sú tu pravidelnými návštevníkmi. Každá vec je taká istá, no zároveň iná. Stromy...
Jeden bozk,zopár letmých dotykov,to všetko vrytá v pamäti.Jesenná prechádzka za ruky,v omamnom opojení.10minútová radosť,potom už len spomienka nejasná,na jesenný večer.Na jej dotyky a jemnú vôňu.Dobre vedeli že je to len tak,bol to môj omyl.No nezastavilo nas...
Rozkvitli cintoríny. Je jeseň. Sychravá, ale neplačem.Rátam čas do príchodu teba, bez hodiniek, iba v hlave. Zrátam aj čas rozpadu molekúl, čo zostali.Keď dohoria sviečky, zapneme lampy. Na jar rozkvitnú lúky, čas do vzniku teba bude...