Úsmev po dlhej dobe,panicky chorého pacienta.Liečba činom,výkrikom z úst,pred upadnutím do kómy.Modrá je dobrá,ako silné tsunami.Rozhodnutieodplaviť zvratky tohto sveta.Neprítomný pohľad,tisíckrát väčšia hustota,umierajúcej planéty.Nevedel rozprávať.Vypísaná utíchajúca myšlienka.Trasúcne podaná na papier.„Buď svetlo...
Po VianociachAj po úsmeve.A zas znova:"Čo máš navarené?"Darčeky spod stomčeka rozkotúľané v tme.Už ich nevidieť.Zvonček sa krčí v kútiku komory.Už nezvoní. A žiadny darček, až o rok!Stromček v kontajneri.Prekliata každodennosť bolí.Bolí. Otváram knihu spod stromčeka.Do nej si zabalil svoju nehu.Roztopil sa sneh.Tvoje kroky semUž nevidieť. Len pri večeri mi povieš,...
Sedím uprostred izby, okolo mňa kaluže vody. Vzduch sa vylieva spolu s dymom von z miestnosti. Vedľa mňa preplávala krysa, aspoň tá si chce zachrániť krk... Strhávam zo steny zrkadlo, poslednýkrát sa hrám na umelca a kreslím čiaru, ktorá mizne v mojich stavoch... Ponáram sa do svojho smiechu, dvíham ruky nad hlavu a kráčam s nohami hore po oblakoch a s hlavou...
Obliekla som sito tričko,čo som mala,keď som bola s tebounaposledy...A zacítila somz nehotvoju vôňu.A znovu som ťa videlapred sebou.A znovu som ťa počula,ako hovoríš:„Prepáč...“Bolo to také tichéa tak hlasno mi to hučalo v hlave...A tak silno mi bilo srdce... Myslíš,že keď ho operiem, bude sa mi ľahšie na teba...
Pamätáš?Kamarátkyna životna smrťnavždy Je Štedrý večer Pamätáš?Spoločné bláznovstváspoločné slzyspoločné tajomstváspoločné... Je Štedrý večera ja som sama Pamätáš?Jedna pre druhú! Je Štedrý večera ja som samaa ty si sama tiež Zabudni...Kamarátky na životna smrťnachvíľu Je Silvester Zabudni...Žiadne úsmevyžiadne slovážiadne objatiažiadne... Je...
Pamätáš si na tie kriedové krídla?Ako som pri nich vždy čakala?Raz fúkal vietora padal dážď...Už nie súzmizlizmyli sa.Padal dážďmokrýa slanýuž som neovládla svoje emócie...A z teba už nebol anjela už si nepriletel. Zmenil si sa na motýľaa ako väčšina z nichpreletel si k inému kvetua lietal si z jedného na druhý...Niekedy, keď letíš okolomám chuť plesknúť...
Ako krištáliky prachu dolieha na mňa smútok,som ako uväznená. Si tu každý deň, ale to ziťujem len tak, že za sebou zanechávaš oblečenie vedľa posteli.Nemám strach, že ťa stratím, lebo už dávno mi nepatríš. Mám prázdno v srdci,nikto ťa nenahradila predsa sa ťa vzdávam. Už nemôžem ďalej..Ničíš ma, berieš mi energiu, radosť zo života.Chodím ako bez dušea cítim sa ešte horšie....
Stalo sa to presne v deň mojich 20tich narodenín. Ako som šiel som si kúpiť jeden posraný balík žuvačiek a stala tam ona. Jediné dievča ktoré som kedy miloval. Ale prečo práve dnes? Neviem z akej príčiny som mal strašne práve dnes extrémne úchylnú náladu. Hneď ako som ju zbadal som mal úzko v gaťoch. Kurva to snáď nie. Čo ak si to dakto všimne? A aj sa tak stalo, teda aspoň myslím, Jessica šla...
KonečnáV pochmúrnej izbietke,niet tam svetla.Len tiene letopočtov,čo ti ubehli.V pochmúrnej nálade,sviečka už dohára.Dopiješ z poháraa čakáš.A ona potvora,/jak z knihy o pekle snáď/dáva si načas.Preklínaš ju,zatracuješ,žiadaš, vyníš,odprosuješ.Ešte pár bozkov žiada sa ti,i šepot bosých nôh,ich šuchot v jarnej trávea dúhou pokropená zem.Ešte pár objatí...A s piesňou na perách,hneď krajší je náš...
Len spolu Len spolu sme Bohom.Túžbou, láskouba i stromom. Len spolu máme krídla, ktoré nás vynesú nahor.K výšinám.Nad obzor malých ľudských prianí. Len spolu plánujeme rodičovstvo,a tešíme sa zo slov prvého dieťaťa.Len spolu vieme pustiť šarkana. Len spolu mu utierame slzy,ktoré vyroní pod vianočným stromčekom.Idylkou, ktorú si fotíme na digitálny foťák. Len spolu...
Sľúbil.Nesplnil.Vysmial sa.Odišiel. Ponížil.Zradil.Sklamal.Vytratil sa. Zranil.Ukradol.Odsúdil.Zmizol. "Je čas na odchod, aj keď niet kam ísť." (Tennesse...
Matka mu vždy hovorila, že takto si žiadnu prácu nenájde. S najväčšou pravdepodobnosťou mala pravdu. Celé dni trávil ako práve teraz - prechádzkami jarnou prírodou. Niežeby pracovať nechcel. Priečila sa mu však myšlienka, že jeho spis bude okupovať už aj tak preplnený úrad práce. A so svojím vzdelaním si aj tak vyberať nemôže. Teraz, keď inžinieri robia prácu brigádnikov, kam...
Čo je strach? Čo v sebe skrýva toto krátke slovíčko? Päť písmeniek a predsa tak veľa. Zmocňuje sa nás tak často! Na každom kroku! V každej minúte nášho života! Potichu sa vkradne do nášho života, po špičkách, dýcha nám na krk a keď začujeme zvuk, obzrieme sa. Márne hľadáme to niečo, niet ho. No Strach nás vidí. Stojí v úzadí a keď sa konečne, definitívne, rozhodneme, skočí pred nás s...
Chcela si všetkoa nemáš nič.Uplietla si sinad sebou bič. Ak chceš, tak môžeš- pokojne krič.Tvoj krik už aj takznie mi jak gýč. A keď dokričíš,hlavu si vztýča odo mňa užpober sa......
Starý muž sa vráti zo záhradky, kým si umýva ruky, žena nachystá večeru a odchádza, usadí sa v obývačke do kresla. On si sadá za stôl, zrazu niečo zrachotí, ale nevenuje tomu pozornosť, bohvie, čo zas pozhadzoval. Po chvíli zneistie, zostalo podozrivé ticho. Vstáva, zvedavosť jej nedá nenazrieť, čo sa deje. Leží na zemi, jedna noha zostala na stoličke, na zemi kus chleba....
Starý muž otvorí ráno oči, nechce sa mu vyliezť spod periny, ale potrebuje ísť na záchod. Pozrie na hodiny, pol ôsmej, aj tak je načase. Ak zostane dlhšie ležať, bude zazerať. Nechápe, prečo nemôže vstať prvá, keď sa jej nechce spať. Vraj jej vadí, keď on čaká pred kúpeľňou. Ale prečo? Nikdy ju nesúri, nenadáva, pokojne čaká na chodbe, kým sa umyje a vyjde von. Znervózňuje ju to. No nech...
Stará žena vstane, otvorí oblok, naučeným pohybom pretočí žalúzie, pustí do izby viac svetla. Vyberie sa na WC, do kúpeľne, on už sedí v kuchyni za stolom a lyžičkou mieša čaj vo veľkom porcelánovom hrnčeku. Cinká celú večnosť a akoby nebol dostatočne rozmiešaný a vychladnutý, pred každým dúškom zakrúži šálkou v ruke, dobre, že mu nevyšplechne na stôl. Ako neznáša...
Nikdy neverte niekomu, kto vám povie, že niečo bude trvať naveky. Lebo to nie je pravda. Niečo ako „naveky“ neexistuje. Váš život je ohraničený Časom. A Čas nie je iba ilúzia, ako povedal Einstein. Je skutočný a krutý. Pamätám sa, že som bola šťastné, usmiate dievča, ktoré malo celý život pred sebou. Milovala som prírodu, ľudí a svet. Mala som sny a verila som, že sa môžu splniť....
keď hľadáš svoj poklad stratený ten čo na fotke máš zvečnený a stále ti to pripomína myšlienky pravdivého kacíra do zrkadla naňho hľadíš a predsa tú otázku nepoložíš schovávaš sa sám pred sebou za čisto bielou kresbou zabudnúť si želáš no vieš,že to neprekonáš spomienky predsa potrebuješ vieš,že v šťastí neprežiješ no bola to posledná kvapka to z oka ti utiekla celý svet chceš napraviť chceš...
Vždy som verila,že spolu naveky budeme.Verila som,že naša láska vydrží. Či snáď len moja?Neviem...No jedno určite viem.Ja už skutočne nežijem,odkedy sa naše cesty rozišli.Srdce mi zvierajú ťažké okovy,láska mi v duši pomaly tlie.Prečo sa musí v živote všetko skončiť?Keď ťa stretnem,srdce mi zvlietne,cítim sa mladá,šťastná,zaľúbená.Hoci je to len okamih,zostane vo mne spomienka...