Krv (11)
1. Stuha
st.HellPeter |
Báseň |
13. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 335 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Žilnatina vypálená,zhnitá stuha krajom plynie.Zatuchnutý biely opar,rozmazáva všetko živé.Prehltnutá hláska,nemý výkrik dieťaťa.Cvengot, rev a hrmot,emócie opája.Bez výdychu,spomalene,dušu miesto rohože.Natešene,špičkami, plnia krvou...
2. Zavraždená
Biela ruža, krv na perách,v očiach pohasla iskra života.Strach necíti neľútostný vrah,tupú bolesť obchádza clivota. Telo opustila duša,vidí svetla jas.Obzrie sa a vidí muža,on počuje jej hlas: "Neodídem z tohto sveta,kým nezaznie táto veta:V MENE LÁSKY SPRAVODLIVOSŤ,TOMU KTO MI NEDAL MILOSŤ!" Vráť mi tlkot môjho srdca,vráť mi teplý dotyk slnca,vráť mi môj...
3. Draha Mary
draha mary, medzi nami je koniec. musis na mna zabudnut. mesiace a roky ma presvedcili, ze niet inej cesty. uz nikdy to medzi nami nebude ako to byvalo. na samotke ma clovek vela casu rozmyslat, viac ako potrebuje.. ano, je to kvoli tomu, co som urobil. nie, nelutujem to. divis sa? si sokovana? nelutujem, ze som ho zabil. a nikdy ani nebudem, asi zhorim v pekle. ha ha. preto si myslim, ze...
4. Samovražda v nás
littlewitch |
Nezaradené |
28. septembra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 366 ľudí. | Jedno odporúčanie..cítiť krv...v ústach, krku...sediaca postava so sklonenou hlavou...nič, ticho...žiadna bolesť, žiadny nerv..nič.....len....túžba, vo vnútri, kdesi hlboko vo vnútri túžba......Posledné želanie....!!!!!!Už celkom posledné...v rukách nožnice... ...
5. Hrot
vždy keď sa porežemhrotom čohokoľvekvidím a cítim ako vyteká zdola nahor ťahám reza naspäť kreslím jazvupomedzi rebrá nahmatámveniec mojich žíl čierna žlč vo mne vrievidím to vždy keď sa porežem ty keď ma porežeš láska mojavždy sa to hrou dá zopakovaťpopusti uzdu svojim žilámobjím ma vencom svojho lonanech ťa nahmatám čierna žlč vo mne vrievidím to vždy keď sa porežem keď...
6. Musíme si pomáhať
Ferdinand Bisoplartes |
Poviedka |
11. júla 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 449 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Obloha bola oranžová od zapadajúceho slnka. Stana sedela na balkóne a vyžívala sa v tom. Zahľadela sa na horizont, a v myšlienkach sa vracala do čias keď bola malá. Vrátila sa do čias keď mala sedem rokov. Vždycky si pri spomínaní vráti v myšlienkach k svojej mame. Pamätala si ako jej hovorila že jej to zapadajúce slnko lezie na nervy. Ale čím bola...
7. Krvavé Sombrero
Ferdinand Bisoplartes |
Poviedka |
24. júna 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 393 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Zobudila sa na to ako sa jej ťažko dýcha. Ruky a nohy mala roztiahnuté a každú jednu končatinu mala priviazanú o nohu stola. Na hrudi mala položenú dosku na ktorej mala poukladané balvany, ktoré jej pomaly drvili hrudní kôš. Poobzerala sa po miestnosti, ktorá bola osvietená jednou neónovou žiarovkou. Nachádzala sa uprostred miestnosti. V kúte na stoličke sedela ďalšia žena,...
8. Syn SMRTI
Som synom...
9. Som najlepší
Som najlepší. Bola by hlúposť nebyť. Veď len sám si dokážem pomôcť, tak sakra aby som nebol najlepší?! Egoizmus vôbec nie je taká hovadina, ako sa nám v škole snažili natĺcť do hlavy. Je to osožná vlastnosť každej schátralej osobnosti akou som ja. Nečakaj odo mňa pochopenie. Nemám povinnosť a už vôbec nie právo ťa chápať, chápem len seba, som sám, len ja a nikto iný. Som Egoista. Skvelá...
10. Cmiterné fantázie
Vred sa už ťahal k obzoručervenýskoro praskalakútny zápal už hnisal tmukeď tuakoby naschválzrovna keď som si otvoril hrudníkzrovna keď mi mozog v hlave začal hŕkaťakýsi výkrikzavytie vlkadupot snáď milióna kopýta na okno krvzačala fŕkať.Odložil som peroten hurhaj ma vyhnal vonstále besnejúci ryka šeromedzi nocou a dňoma farba dlažbyčervenáten revten vreskten krikvyhnal ma v strachu na...
11. ,,Je to normálne,“ pomyslela si pri drhnutí rúk od krvi
BERLÍN 2009 Svet pozná moje tváre. Jedna z nich je tá nevinná, tá, ktorú si nasadím vždy. Keď chcem dosiahnuť niečo banálne. Iná tvár je tvár hnusnej klamárky, ktorá sa bojí zlyhania a ide cez mŕtvoly. A potom je tu moja pravá tvár. Ja. Tvárme sa, že neexistujem. Keď som si umývala ruky od krvi, pocítila som výčitku. Spravila som správne, keď som ho zabila tak rýchlo?...
