Intermezzo „Nie!" zvolal Theseus, sklonil sa a dievčinu z vody vytiahol. Položil si ju k sebe, a práve ju chcel začať oživovať, keď sa prebrala a vykašľala z úst vodu. „Vďaka, môj záchranca." usmiala sa na neho. „A ako vidím,...
I. V rozvírenom prachuhviezd farby indigasi môj mesiaca ja vymyslenému uchuzašepkám vŕzgajúci madrigálo tom že je nemožné mať rádto čo sa ponúkao nemožnosti príliš možnej láskyktorá mi robí na uliciacha na peráchzabudnuté vrásky II.Snívalo sa mi... ...že razzoberieme dekupôjdeme ďalekopočítať hviezdyna lícachale znamienka mám aj indevšadea potom ostaneme...
Pamätám si ju.Ani neviem prečo. Cez deň nebola nikdy vidno. Neosvetľovalo ju. V noci spala. Ani by ste nevedeli že existuje. Ale ona existovala. Len mala smolu. Bola Lunou. Potrebovala Slnko, aby ju bolo vidno. A jej Slnko ju sklamalo, zapadlo, no už nikdy nevyšlo. Ani ona už nechcela vyjsť, no nevedela potlačiť tú nádej, že možno raz ... sa Slnko vráti.Poznala som ju.Prestal ju baviť život bez...
Keď jeden cíti, že má dosť,že vážny strach a zmätenosť,ťa nachádza,a sprevádza,aj na čiernu stranu mesiaca.A keď sa javí,že mesiac ti bol rodnou zemou,a ani nepamätáš, kedy si sa zmieril so zmenou,ani nevieš ako,a stojíš pred sklenenou stenou,ktorú láskou neprekonáš.Lebo,keď sa nový človek narodí,podľa vzrocu,ktorý má medzi nohami,sa mu správanie...
Leto v polovičke. Ráno bolo príjemné. Iný vzduch ako večer, iný ako cez deň. Magda plnými nozdrami vťahovala drogu letného rána s kulisou slnka na modrej oblohe. Pretiahla svoje nahé telo a sekundu sa kúpala v príjemnom prievane pri pootvorenom okne. Zopla si vlasy a vstúpila do sprchy. Osviežujúci prúd vody naplno zobudil doteraz driemajúce telo. Sprchové mydlo sa kĺzalo s ľahkosťou olív...
Kráčam, hore prázdnou vyľudnenou ulicou, čo by som čakala šak je asi polnoc. Pes ma ťahá na vodítku a pristavuje sa pri každej bráne, v domnení, či náhodou neuvidí nejakého svojho psieho kamoša alebo v lepšom prípade mačku. Zrazu sa celá ulica rozšteká. " Ach bože, no toto mi chýbalo. Držte huby!!" pomyslím si. Ruka, v ktorej držím vodítko mi pomaly začína mrznúť. Odopnem psa a schovám...
Zdalo sa mu, akoby spal celú večnosť. Snívali sa mu všelijaké zvláštne, ba až desivé sny. Bol doma. Ležal vo svojej posteli. V izbe sa usadila neskorá noc. Stále mal na sebe oblečenie, v ktorom si šiel aj ľahnúť - tričko a tepláky. Hoci sa blížilo leto, stále tie tepláky nosieval, pretože mu bývavalo často chladno. Niekto cez neho ešte prehodil deku. Asi ho mama nechcela zobudiť...
Bežím po lúke smerom k hustému čiernemu lesu. Je noc. Stromy tam stoja v tme ako obrovské hradby, cez ktoré keď prejdem, už sa nikdy nevrátim späť. Stoja a čakajú - na mňa. Viem, že čakajú na mňa - už som tu bola. Dávno, veľmi dávno. Les ma ťahá k sebe ako syr v pasci myš. Láka ma - privoláva. Bojím sa! Prečo sa mu neotočím chrbtom? Však viem, že odtiaľ už...
Si tu len ty a mesačný svit na okno píšeš pár svojich chýb. Zo samoty šiješ si kabát márne to čo stratila si hľadáš. Noc je príliš temná, čakáš deň, keď otočíš sa a „Zbohom!" zašepkáš len. Dúfala si, že tento deň nepríde, sama ostala si, tak o čo ti ide? Už nie ste vy, si len ty, že ste boli spolu zabudni. Dážď na okno kreslí obraz jeho dôveru...
Túto noc ujdem.Nie do neznáma.Tam, kde to poznám.Kde budem sama,znovu nájdená. Oklamem lampu.Tiffanyho. Krásnu.I knihu nechám takú,nedočítanú.Počkám,kým mi vlasy zhasnú,a potichu sa vytratím.Vdychujúc asfalt.Teplý, vyhriaty.Tichom, ktoré lieči.V duchu privolám objatie.Budeš môcť uveriť,že si niečí,tentoraz bez sĺz. Možno sa prezradím.Nečakane a nechtiac.Útek skúsim odznova.Zakryjem...
H...Horúce leto závidí čmeliakovi job záhradníka R...Robotná včelavraj nikdy neodletína dovolenku M...Mesiac večne spína starej,bielej brezytenkých...
Večné je slnko našich snova bledý mesiac našich...
Záhadný ako Stonehenge,prekliaty ako Tutanchamon.Žil vo mne kedysi záblesk svetla.Oči ako noc egyptskej púšte.V srdci oáza a v dlaniach stálosť minulosti.A predsa, Mesiac, to sú moje čary.Tí smrtelní sú iní ako my.Často sa smejú.To sa iba strach zahráva s ich svedomím.Nás odsudzujú za to, že žijeme vo večnosti tmy,pijeme krv jednorožcov a v žilách nám koluje ich hriech.Napriek tomu sme ako...