Muž (19)
1. Pántik
Emil Horčica |
Poviedka |
26. apríla 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 360 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Jožo Pántik vyrevuje. Pod oblohou celou do ryšava snaží sa vydobyť si kúsok svojho priestoru. Jožo chce počuť sám seba. To mu chýba, po tom túži a tak aj koná. Reve a oči má takmer prevrátené dozadu. Šelma pri love.Ešte včera o takomto čase sedel doma a ťarbavo lepil obálky pre nadnárodnú spoločnosť. Pozýval v nich klientov na pravidelnú každomesačnú večeru v útulnom prostredí nejakého...
2. Oslobodenie motýľa
st.HellPeter |
Poviedka |
21. marca 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 481 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
„Neopúšťaj nás!" zúfalo kričí ženský hlas spoza vchodových dverí. Kľúč sa však rýchlo zvrtne v zámke. Kľučka sa márne zatrepoce, ako motýľ snažiaci sa odletieť prilepený do rozpáleného vosku. „Raz to pochopíš," s ťažkosťou precedí muž pomedzi zuby a otočí sa do tmavej ulice. Muž váhavo vykročí na mokrý asfalt. V okamžiku však hodí kufor na zem a razantne siahne do vnútorného...
3. Toto nie je aforizmus..
Nie je frajerina dostať ženu do postele,ale milovať ju i mimo nej....
4. Hrátky osudu
Pocítil príval hnevu, ktorý sa mu šíril až do končekov napätých rúk zvierajúcich napoly prázdnu fľašu rumu s tmavými nepriehľadnými stenami. Uvoľnil pevné zovretie a zpoly prázdna s buchotom dopadla na studenú dlážku. Tmavé črepy sa pomiešali s inými, svetlejšími, váľajúcimi sa na špinavej podlahe. Bol to jeho svet skla a nedofajčených rozšliapaných ohorkov cigariet. ...
5. facebookova telenovela alebo ako sa muži stávajú štetkami a ženy herečkami
V izbe vládne šero. skoro nerozoznať dve osoby stojace pri polici s knihami. muž má stredne dlhé tmavé vlasy a ofina mu padá do čela. je to Sebastián. sotvakto by ho nepoznal na tejto ulici hlaven osoby ženského pohlavia. oproti nemu s úsmevom na perách stojí Lujza. mladá krásna bohatá nemka. další kus do Sebastiánovej zbierky. pobozká ju na pery potom na krk a rukou ju hladí vo vlasoch... v tom...
6. masculine
Paulette |
Nezaradené |
20. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 304 ľudí. | Jedno odporúčanie
Neupravuj na mne chyby; bez nich by som nebola pekná. Nie som úvaha/ - v ktorej ľudia užívajú samé „by", a keď nie, tak až tak. Veď ja nie som pozadu. Zdvihni už konečne zrak a zaostri, lebo ohováraš môj tieň, vieš? Som ti už asi vzdialená. Neviem, ako to napraviť. Kôň porozumie skôr; stačí ho pomknúť, potiahnuť uzdu a pochváliť. Máš pravdu, kôň netuší, že mám...
7. Naivná Anna časť.2
pilulka |
Poviedka |
24. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 303 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Anna vystúpila z lietadla a čakala na svoju batožinu. Poobzerala sa po okolí a z okna letiska uvidela mesto v plnej kráse. Príroda bola neskutočne čistá, okná odokrívali dokonalý trávnik s palmami a pestrofarebnými kvetmi. Vzduch bol horúci, sem tam od mora zafúkal teplý vietor a prečesal jej vlasy. Bolo to niečo celkom iné, ako to, načo je zvyknutá. Vzala si svoju batožinu a rozhodla sa, že jej...
8. .
Neviem či je tá bolesť najväčšia, ale je dosť veľká na to, aby mi zvädla orchidea. Vyschla jej stonka, sčervenali inak fialové kvety, zemina začala plesnivieť a pri prvom dotyku mojej „záhradníckej" ruky jej odpadlo celé súkvetie. „Preliala si ju", stroho skonštatovala mama. Už nebudem plakávať nad parapetnou doskou. Sedím tu, keď padajú krúpy. Aj vtedy keď sa...
9. Muž bez tváre
Ako keď zo stromov sa vanie vietor, opustenie a pak pád.Dotyky spojení čiasa mapy ciest, či ľudských trás. V krajine, ktorá púšťou je, ženie sa ľudský tvor.Muž bez tváreuž nemá v očiach žiaden vzdor. Stromy, tráva, kvety, ľudské životy rodiace sa v tieni.Všetko ubieha okolo nás, len čas stojí a nemení sa. Kráča tou krajinou, snáď beží.Nechápe dotyky nehy.Odkloniac tvár,...
10. zo stratena
tá polievka ti už vrie tak zavri dvere a kukni do vázy či mi poštár zase nepriniesol prejavy som drsná keď hrám šach a ty vravíš, že máš vtedy zo mňa husiu kožu ale báť sa vojny je ľudské neznášam keď mi placho položíš popálený palec na pery: pofúkaj chcela by som sa milovať! tak nekňuč a daj mi...
11. Bandita
Dobre, takže ešte raz. Úradník za okienkom pomaly odložil hárok papiera medzi ostatné a priam labužnícky si preplietol prsty na rukách, keď sa mi chystal vysvetliť aký som debil. „ Naozaj ma to mrzí," vraví, a na jeho výraze absolútnej byrokratickej moci nie je ani stopy po ľútosti. „ Váš úver musia schváliť v Bratislave. Vy ste, bohužiaľ...
12. Môj život s háfom
S bratmi sme sa narodili v jeden deň. Bol to pekný deň. Od počiatku si spomínam, že sme stvárali psie kusy. Matka bola veľmi tolerantná a o otcovi sme sa nebavili. Ani nebolo času, lebo ma náš háfo predal inému háfovi. Volajú ma Foxy a už dlhú dobu žijem s mojím háfom. Hovoria si inak, ale my im hovoríme háfovia. Ten môj je dobrý. Žijeme sami dvaja, takže mám dosť...
13. Blind Man
Poznačený poznámkami vytrhnutých z pigmentu koloval životom z úst do úst z komôr do predsiení popritom veril podobne poznačeným ...
14. Ťažké návraty
Ťažký je život muža , ktorý sa zamiluje do milenky a doma ho čaká manželka...
15. Môže?
- Môže jej muž ponúknuť aj niečo iné ako sex? Chce ? A môže?Nad tým sa slečna s mladou postavou často krát zamýšľala, až jej prišlo nevoľno, keď ho uvidela s priateľkou a dostala nečakane majetnícku ženskú chuť mať z neho niečo viac ako len visiacu končatinu. No osud tomu neprial a začala uvažovať, že končatina je predsa len lepšia ako nič. A veď napokon, aj tak sa môže klamať, že tou...
16. Vedľa seba...
Springmay |
Aforizmus |
14. apríla 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 383 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Susedia Spia vedľa seba. Delí ich len jedna stena. Na jednej strane muž, na druhej žena. Aj keď o tom nevedia, veď sú to len susedia......
17. Skon posledného slobodného muža planéty
Ležal na obrovskej skale. On, nad ním orol. - Poď, zjedz ma! - vrešťali oči muža. - Nepokúšajte sa ma zachrániť, ináč vás zakľajem slovom nákazy priamo do hrude. A ty, orol, poď, zďobni ma!!! Potom už len tá skala. A orol. Buďte šťastní,...
18. Nikto nikdy nie je spokojný
Znovu posunula vázu na stole s bielym obrusom a zahľadela sa na vzorku. Červené linky jej pripomínali tepny, ktoré prebiehali jej telom a telom toho chlapa, ktorý ležal v jej posteli. Pozrela z okna, no nebolo tam nič zaujímavé, policajt obkresľoval bielou kriedou mŕtvolu včerajšieho dňa. Mávla rukou a presunula sa do spálne. Včerajší deň bol pre ňu asi tak mŕtvy, ako ten chlap, ktorý ležal na...
19. Prehltni
Vyzerá priam nudne. Obézny, rozlietané hnedé vlasy, malé oči. Ale večer si vždy prečíta Roberta Bolaňa a hrozne pomiluje svoju ženu. Prekladá Bukowského a zaujíma sa o svetovú literatúru. Má 46 rokov a vydavateľstvo. Neskutočne nadáva, ako pohan. Robiť s nim rozhovor je nemožné, vždy sa to zvrhne na monológ. Veľmi ma priťahoval. Pritom taký asexuál. Nemohla som ho prestať...
