Otec (11)
1. spoveď duše
SkokNičota, len ty a tvoj neprítomný pohľadBludičky navôkolLen tie ťa zaujímajúHaló, tu som!!!Nevidíš??Nikdy to tak neboloSi záhadouNenecháš ma pochopiť ťaNedokážemToto nežiadajNa mlčanie predsa žiadna odpoveď nie je!!!Potoky sĺzPrečo to dovolíš??Nie!!!Tebe na mne nezáležíNepoznáš čo som prešlaA pre koho??Áno, tyMyslíš, že mlčanie je najlepšie??Otvor bránu srdcaDovoľ mi preniknúťIba...
2. Otec
Kedykoľvek sa nám oči stretnú,pohŕdanie a zlosť v naších tvárach zračí sa.Nevráti sa nikdy už späť chvíľa,keď zlo ešte nedelilo nás. Kde sa vzalo ? Odkiaľ prišlo ?Vklinilo sa medzi nás. Premárnil si ľahko šancu vysloviť ma -,,Ocko mám Ťa...
3. facebookova telenovela alebo ako sa muži stávajú štetkami a ženy herečkami
V izbe vládne šero. skoro nerozoznať dve osoby stojace pri polici s knihami. muž má stredne dlhé tmavé vlasy a ofina mu padá do čela. je to Sebastián. sotvakto by ho nepoznal na tejto ulici hlaven osoby ženského pohlavia. oproti nemu s úsmevom na perách stojí Lujza. mladá krásna bohatá nemka. další kus do Sebastiánovej zbierky. pobozká ju na pery potom na krk a rukou ju hladí vo vlasoch... v tom...
4. Povedal som
Povedal som, že neprídem,ale potom mi bolo ľútoa teraz som tu,svojimi otcovskými rukamimi hladíš pokožkuna ruke. Bol to iba senzachytený v angličtinena pozadí...
5. Anjel starého otca 2
ondrejbastak |
Báseň |
12. septembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 610 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Anjel starého otca 2 Prosil som anjela, aby ma zachránil -v ten večer zosadol na náš dvor.Mal oči, ktorých zvuk sa niesolplytko po končekoch trávy.Slimáky sa hlásili k jeho spevukeď udierali prudko chvostom o zem.Zazvonil som u neho na štvrtom poschodí -objala ma ruka, ktorá chutilapo nenasolenom vajci namäkko...Prijal som jeho vône aj s kompromismia očarený zelenými vrtkavými dotykminakúpil som...
6. Mococha a Stana
Ferdinand Bisoplartes |
Poviedka |
21. júna 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 359 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Vonku pršalo bolo zatiahnuto, celé dva dni pršalo. Potok pred panelákom sa pomaly napĺňal a prúd naberal na rýchlosti. Stana sedela vo svojej izbe za stolom pri otvorených knihách fyziky a chémie. Pozerala von oknom a spomínala na svoju mamu, ktorá sa zabila. Dva roky po pohrebe si jej otec zobral ďalšiu ženu. Stanu šikanovala a buzerovala. Jedine čo o nej vedela tak to bolo že mala len základnú...
7. Spomienka
Sedím medzi štyrmi stenami. Žmurkám. S každým privretím viečok prebleskne obraz.Som späť. Zase známa ulica, západ slnka a preliezky v škôlke sa lesknú v oranžovom svetle. Je tam hurhaj. Deti sa hrajú na preliezkach a rodičia opekajú, pijú smejú sa, hrešia svoje ratolesti. Pomaly sa stmieva a vyniká svetlo lampiónov, ktoré vyrobili deti z celej dediny. Vlhkým zemitým vzduchom sa nesie vôňa...
8. moje detstvo mojími "očami"
Ahoy som michal. Mám 17 rokov, jediné moje špecifikum je to, že nevidím. Našťastie tu je tento portál, ktorý mi umožňuje písať hocičo. Neviem či by som sa zaraďoval medzi extra slohových, alebo iných talentov, ale predsalen rád napíšem svoje zážitky dojmy, pocity. Obzvlášť obľubujem úvahy, do školského časáku ich napíšem kopu. Nie o tom som chcel hovoriť/písať, ale well možno...
9. Použitý manžel
Bývalý manžel, otec súčasný. Priniesol ukázať svojho syna, jej a sestrám. Prvého syna. Pozerá na muža s nadhľadom, necíti žiadne krivdy, výčitky, verí, že jej pohľad je s odstupom času naozaj objektívny. Pozoruje ich. Otec a bábätko. Vyzlieka ho nemotorne z kombinézy, dá sa toto zabudnúť? Aký bol zručný pri ich prvom dievčatku. Vedel ju prebaliť, okúpať, nežne na...
10. Ako mi môžete rozumieť?
Monika Martišková |
Báseň |
6. decembra 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 305 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Potichu skladám staré kapesníky môjho otcaa počúvam ako by som mala aj tie mamkine. Vraj aj ona niekedy plakala. Ja som z novej generácie, čo si vyplačem to zahodím - papierové sú skrátka...
11. Generácie
Monika Martišková |
Báseň |
16. novembra 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 290 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sme buď príliš vysoko, alebo priveľmi nízkona chodenie po rebríkoch. Sedíme na múrikocha hompáľajúc nohami vidíme, aké trpné sú jablká našich hriechov. Dostali sme do vienka odvahu. Rozdávame energiu sebe navzájomlebo vždy uveríme hlupákom, že sa zmenia. Nesnívame, držíme stráž na múriku, pripravení na zoskok....
