Sedela som na lavičke a čarbala na papier. Práve som kreslila padajúce listie, ktoré hýrilo farbami. Jesenné dni v parku mi ujdu vždy rýchlo. každý deň je tu iný a predsa stále rovnaký. A tu na tejto lavičke sa aj v chladnom počasí cítim tak spokojná. A navyše mám odtiaľto najlepší výhľad na celý park. Vidím každý strom, chodník, lavičku, každého kto prichádza a odchádza. Sedím...
V meste bol predpoludňajší zhon. Sadol som si na lavičku v mestskom parku, unavene sa oprel, prekrížil nohy a bezducho sledoval neďalekú križovatku. V hlave som mal kolotoč neusporiadaných myšlienok, ako keď sa vietor hraje s jesenným lístím. Vôbec by som si toho starého muža nevšimol, keby si nesadol ku mne. Neviem prečo to urobil, ostatné...
(Umelecký opis) Moja každodenná prechádzka v parku je už rituálom. Dobre si pamätám každý kút parku, no dnes sa mi všetko zdá iné. Stromy, kríky, lavičky to všetko ostalo rovnaké. Dokonca aj niektorí ľudia sú tu pravidelnými návštevníkmi. Každá vec je taká istá, no zároveň iná. Stromy...