Príroda (13)
1. Život v biliarde(gulečníku)
Napáda ma myšlienka. V podstate na ňu prišla Veronika Č. ale... je to úplne na zamyslenie a stojí za to povedať si o tom. Hrali sme biliard (alebo gulečník. neviem ako sa to volá) vraví, že jej to pripomína život. Neviem ani prečo a ako, ale vedela som ako to myslí. Jednoducho, že človek je biela guľa a on ovplyvňuje kde čo ide, aká farba kde padne. Ona to nepovedala, ale ja. Ona mi na to len...
2. Zásadné vyjadrenie ku katastrofe v Japonsku
Svetom otriasa obrovská tragédia, ktorá sa udiala v Japonsku. K tisícom obetí na životoch a k obrovským materiálnym škodám, spôsobených zemetrasením a následne vyvolanou vlnou tsunami a sa ešte navyše pridružilo poškodenie jadrovej elektrárne, z ktorej uniká radiácia. Ide o katastrofu takmer apokalyptických rozmerov, aká nemá v dejinách...
3. Príroda
Spoza hory vyšlo slnko rozprestrelo lúče jasné, nad horami, nad dolami už nevidno stopy nočné. Na tých lúkach kvety rastú na nich kone držia uzdu, pri potoku medveď mladý chytá svoje prvé ryby. Božské ticho tam zavládlo slnko si už opäť ľahlo, teraz hore, v tamtej hore svietiť mesiac zasa...
4. Stromy
Na lavičke v parku pri zelených hájoch a v aleji pľúcnych bratov sme sa správali nebezpečne pre spoločnosť ale typicky pre nás. Lavičky nie sú a nové nebudú stojím a odpovedám na otázky mlčanlivých stromov....
5. Matka príroda (monológy)
Ticho kráčamNocouŽiaľomBožstvomADá sa vôbec kráčať nahlas?Kroky smerujú k hriechuCieľavedomo vedú k mojim najčernejším intenciámDokonale premysleným smrtiacim plánomA mňa chytá len sladkobôľMnou toľke hodiny tkané snehové vločky mi šuštia pod nohamiNesiem ľudstvo ku skazeKamikadzeA len pre tebaChcem túto pomstu, Bože!Spácham hriech dokonca i mne smrteľnýZničím svetZaniknemPre teba,...
6. Sova
Duhtaplil Šuplikotlák |
Báseň |
17. júna 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 1113 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Hú , hú , hú ... kurva húúú !Začul som tú čupku okatú.Na každoročnej prechádzke lesom,ja viem , ľudia , ja viem , už starý som.Sťa šedý lupeň lásky kvetu,Odtrhli moju myšlienku zastretú,Tí, áno, tí, čo neveria v osvetu,V očiach sovy teraz prosia o bagetu.Ja šunkovo-sýrovu v rukách stískam,a tá blbá sova na mňa furt píska,azda ešte tristo krokov delí ma,s vôňou štvor-údneho tvora - Michaela.Lúka...
7. One planet, One chance
Nikto to nechápe, nikto nič netuši... Ten pocit trápenia, ktorý mám vždy na duši. Ten pocit trpkosti, ten pocit žialu, keď vidím jak obraz sveta vzdaľuje sa mojmu ideálu. Keď vidím jak nebo černie, no nie príchodom noci. ...
8. Miesto kde sa stretneme
V to ráno som si privstal. Nemal som to vo zvyku, často som vylihoval, koľko sa len dalo. Nie, nebol som obyčajný lenivec, ako si veľa ľudí pomyslí. Proste som niekedy nechcel zvádzať boj s realitou a čo je proti tomu lepšie, ako ostať snívať ? No tento deň som nechcel presnívať, tento nie, tento som sa chystal prežiť. Prežiť ináč, možno šťastnejšie. Hoci som dlho do noci nemohol...
9. Neskutočne skutočné
Dažďové kvapky jemne klepali na strešné okno a po izbe, osvetlenej len malou stolovou lampou, sa rozliehala melódia jej obľúbenej balady, ktorá jej otvárala dvere do sveta fantázie, dvere do sveta, v ktorom sa cítila tak bezpečne a šťastne, no zúfalo zároveň. Svet, v ktorom bola milovaná i milujúca, svet, v ktorom sa všetky jej túžby menili na realitu. V spomienkach zablúdila do jedného letného...
10. Perpetum príroda
Studnica času je na konci tunela,mladá, pekná, stále osirelá,v jej večnosti sa stráca dej,nič už nie je jasné...Búri sa láva, aj to sa stáva,tlkot matky Zeme je tu pre všetky tvory,lístie šumí na poplach,nič už nie je jasné...Veľa hviezd, no málo hniezd,človek vedie pelotón,vánok musí zosilnieťa hneď to bude jasné...Hroby stromov, hŕba domov,panda už nemá vlastný raj,hurikán zaplaví...
11. Ja neverím.
Eduard Chovan |
Poviedka |
26. januára 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 409 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Na lúke,ešte kus pod lesom som zočil chlapa.Neviem prečo,ale neodbočil som do krovia,lebo povahou som samotár,ani som nespomalil krok.Keď som ho dostihol pozdravil som ho.Bol to starec.Hadam aj nad sedemdesiat.Chudý,vyschnutý.Voňal tabakom a čiernou kávou.Povedal mi,že ide k Jazvečej skale,lebo je to jeho obľúbene miesto.Kráčali sme spolu.Po širokom chodníku ,vyšliapanom kravami,cez lúku s...
12. Ja neverím.
Eduard Chovan |
Poviedka |
26. januára 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 391 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Na lúke ešte kus pod lesom som zočil chlapa.Neviem prečo,ale neodbočil som do krovia,lebo povahou som samotár,ani som nespomalil krok.Keď som ho dostihol,pozdravil som ho.Bol to starec.Hadam aj nad sedemdesiat.Chudý ,vyschnutý.Voňal tabakom a čiernou kávou.Povedal mi,že ide k Jazvečej skale,lebo je to jeho obľúbene miesto.Kráčali sme spolu.Po širokom chodníku,vyšliapanom kravami,cez lúku s...
13. Elementy
Ivana Tóthová |
Báseň |
4. decembra 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 413 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Štyri elementy Rúk našich sila, kráľov meč a zlatá koruna, nezatienia temnú moc, moc, čo svetmi pohýna. Na počiatku pri nás stála strašná mocná sila síl, teraz zánik by však mala na svedomí, sila síl štyroch víl. Každá zvlášť je seberovná, všetky spolu naveky, spúta Slnko, Zem a nebo, démon bohýň odveký. Dáva...
