Rozhodnutie (8)
1. Kreslo smrti
Na hodine občianskej výchovy sme preberali veľa zaujímavých tém. Rady prednášok, skúšok, testov... zrazu došiel rad na mňa. Nevedel som s čím novým mám obohatiť svojich známych, prísediacich. Zrazu zo mňa vyhŕkol návrh - a čo tak trest smrti - elektrické kreslo. Veľa ľudí - humanistov - došlo k jasnému postoju. Odcudzovali a zahanbovali túto metódu. Ich postoj bol veľmi vyhranený,...
2. vedomé vnemy
miloval som pohľad, akým si na mňa hľadela, Tvoje oči, tak pravdivé a čokoládovo hnedé. miloval som spôsob, akým si ma bozkávala, Tvoje pery, tak vzácne a zrelé. miloval som spôsob, akým si ma robila šťastným, dotyky Tvojich dlaní, pocit pokojaa utíšenie mysle v Tvojom objatí. miloval som Tvoju rannú vôňu, čistotu myšlienok a farebný pohľad na...
3. Bandita
Dobre, takže ešte raz. Úradník za okienkom pomaly odložil hárok papiera medzi ostatné a priam labužnícky si preplietol prsty na rukách, keď sa mi chystal vysvetliť aký som debil. „ Naozaj ma to mrzí," vraví, a na jeho výraze absolútnej byrokratickej moci nie je ani stopy po ľútosti. „ Váš úver musia schváliť v Bratislave. Vy ste, bohužiaľ...
4. Rozhodnutie
S trhnutím som sa zobudila a odrazu pocítila tú prázdnotu podo mnou a vlastne aj v sebe. Pravá ruka mi visela v prázdnote, ľavú som mala položenú na bruchu. Ako som otvorila oči, dívala sa na zamračenú oblohu. Bola som vonku. Na koži som cítila slabý vánok, ktorý pofukoval okolo mňa a pohrával sa mi s vlasmi. Začal sa mi vracať cit do zmeraveného chrbta...
5. Prsty sváru
Chvejúci oblak videl mi do duševraj niet vzduchu pre kyslíkten pudlík, čo sídli na myšacom trónehnije, kúše, zapácha.Ťaháme šnúrky, o to, kto vyplávapreč, do diaľav, bohapustá ložhlava sedí mi pevne na krkutak nač ten zhonČervená, či čierna?rozhodnúť sa?choď preč, netreba ťaja vidím ten parník...
6. ZELENY SEN
keď máš túžbu nemennú oddať sa zelenému snutak nepodliehaj proti vôlinelietaj už viacej v bôlisny sú jedny z dverí dušemyseľ si tam ľahko klušeavšak len na polovičné tempoa stale sa pýtaš "Zoberiem to?"keď nevyhnutný uz je únika ty krajinou si letíš sáma na tele ani duši nemáš šráma návrat udrie ako guľku úderníka ty z hlavne vyletíšnejednu stenu rozrazíša keď nechceš realitu...
7. Rozhodnutie
Helena Gray |
Báseň |
13. februára 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 335 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Nočný vzduch chladí ma na tvári. Predo mnou ničota a za mnou život prúdi. Hlboká priepasť a ja stojím na kraji. Ty si to bludisko, v ktorom mi duša blúdi. Tak ako moje slzy padá aj dážď. Ty ale chceš aby sme žili každý zvlášť. Nenávidíš ma- to ja už dávno viem. Ja ťa aj napriek tomu stále milujem. Vlastne je to jediná vec prečo to tak je. Tak dlho milovať jedného človeka je umenie....
8. Upir
UpirJeho oci vzbudili vo mne strachi srdce spustilo napoplachcitim az v sebe tu jeho tmu,ladovu medovu citovuskrytu piesentazku sladku vanilkovu...dusu rozdrasali mi!zatavena ostavam vsak stata dalej hrat hrus nim,s nebezpecenstvom nenahodnym...do ticha jeho chichot znievhlave vzkvitlo nahle poznanie...utonut...utonut...a utonut...v nom, pre nho, v jeho prazdne...v tu chvilu citit...
