Samota (30)
1 
1. SMER
hlasnatrubka |
Nezaradené |
2. januára 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 241 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Točil volant hľadal smerzvedavý je na záver.Teraz je hmla, zajtra krúpy.má on v hlave niečo?on je ozaj dutý?Čo je správne a čo nie,dostal zprava-zlava znamenie.Už nikomu neublíži,nik sa k nemu...
2. Preteky so Životom
Heart Crusher |
Text piesne |
11. decembra 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 379 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
A zase rýchlo pochopíš,Že život nepatrí do ústTým, čo ho vlastne nežijúA potom sú tu tí svätíIným v riti popchatí,Ktorí si len užívajúVeď na nás už zabudliA od dverí nenájdeš kľúčZhasol aj posledný lúčSvietiť sa neoplatíAk nechceš byť sklamanýTým, čo pri svetle uvidíšNestaň sa len článkomV chudobnomŽivoteHoci je to nádejČo posúva ťa ďalejZa hranice tvojich sílTy pýtaš sa sám sebaČi sa ti to...
3. Motýlik
Som motílik malinký, ktorý zvikol si na ticho samoty..Zvykol na krídla smútku, že ľudia z neho robia lútku.. Zvykol na slzy ťažkostí, nie vietor smelosti..Zvykol na ťažké vlny oceánu, čo neodcenia žiadnu snahu..Zvykol na miesto v rohu ukryté, slzičkami pokryté..Zvykol na telo schúlené, pred bolesťou ukryté..Zvykol na žiletku v ruke, kvapkajúcu krv po deke..Zvykol na výčitky svedomia, že stráca...
4. Ako keď
ako keď si uvedomíšže sa skončil posledný deňnad západom slnka zlomíšpalicu, čo bije psyako keď sa pichneš o citrozkrvácaš staré rany život ťa má plne v mocia smrť ráta tvoje snyako keď sa bojíš strachuveľa lások pretieklo užpo spomienkach známa pachuťnevieš prečo, ani kamako keď sa v noci dívašdo prázdneho monotónnazbytočne sa v slovách skrývaščoraz... viac... sa... cítiš......
5. Narodeniny
Chcela som ti napísať, že si nechávam písať do kníh, ako keby som ich nechcela nikomu viac požičať. Že sa v nich hľadám, hlavne v tých tvojich vetách o druhom ja. Aj jeseň je pravdivá, aj november. Dokonca aj šikmooký dážď, presne tak, akoby nás oboch vymyslel už ktosi oveľa skôr. Aj zimu, aj leto, aj vlažnú nahú jar... Chcelo sa mi zbaliť si ten veľký ruksak, nabaliť doň plno vecí, hrubých...
6. Zo dňa na deň
Sú vraj také bolesti,ktoré si nikdy neodplačememožno preto je možnézostarnúť o tridsať rokovlen takzo dňa na deň spomínať na jahodový lekvárnech sú dniaspoň trochu sladšie bolestivo živétúžby po všednostiso stovkami lastovičiekza...
7. Veci nemenné
Keď je svetlo krátkea deň dlhýkeď si ešte klietke nesplatil dlhykeď chcešno hlas sa stratilale čas nie keď dohorela druhá sviečkaa samota sa samavlieva pod viečka keď zrádzajú muži,ženyzalez dnumedzi štyri steny vieš,že ešte ostala tištíhla laň tvoja priadeľka pani...
8. Nazvite to ako chcete
Sú situácie keď hlava nedokáže myslieť,a telo robí si čo chce.Keď si to však uvedomíš, je už neskoro,a čas sa nedá vrátiť späť.Začínaš sám seba nenávidieť,jasnými očami prestávaš vidieť,na svet sa pozeráš cez šedé okuliare,ľuďom snímaš všetky svätožiare,ktoré si im predtým hlúpo nasadil.hľadáš zmysel života, hľadáš niečo prečo by si žil.Tuláš sa ulicami ako odkopnutý pes.Nik nechápe teba, ty tiež...
9. Samota inak
ludvik |
Nezaradené |
17. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 289 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Stál som na balkóne a nechal som sa fascinovať tými nádhernými traktormi, čo z neba padali. Odrazu sa mi zahmlilo pred očami. Ale to preto, lebo jesenný január priniesol hmlu. Nabral som si do ruky trochu z tej hustej hmly a strčil som si ju do úst. Nič moc. Dokonca som mal pocit, že som si do úst nič nedal.Zazrel som oblak, ktorý ústí v delteNebo - zem.Nádherný mráčik, to mi...
10. Sarkofág otca ľudí: 1. Berenwyrská klietka (pokr.)
Eleanore Adrien |
Fantasy |
17. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 307 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ešte chvíľu hľadela do sedla medzi pahorkami, očami potom prešla po vysutej lávke na jej náprotivný koniec. V duchu vystúpila po hadovitom chodníku, ktorý viedol na vrchol Veľkého Hadmaladru. Končil pri zvyškoch schátralej brány a drevozemného valu, kde kedysi stávalo obranné hradisko, teraz nazývané Staré. V dobách, keď cez herlunské priesmyky do Aeradisu prenikali vojská...
11. Emócie na samotu
| Čítalo 374 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Hľadel na svet.Neurčito.Nevediac, čo očakával.V šere každodenného života strácal nádej.Nedúfal.Jeho srdce bilo posledný tón,pomalý a mŕtvy.V živote nachádzal, v živote strácal.Pomedzi prsty,unikal život a všetky pocity,toľké roky ukrývané.Zatracované.Zmietal sa v kŕčoch, neschopný a zabudnutý.Bál sa smrti,vidiac len tmu, ktorú celý život nenávidel.A potom...Prišlo to, ako blesk z jasného...
12. Sila, alebo slabosť?
Sedieť v kresle ako kráľ,po bezsennej noci, prebdenej, sám.Sedím, čakám, vnímam všetko vokol,prebudím sa ? No ako, keď som vobec nespal ? Ešte chvílku mi dopraj, pieseň,rozčarovný z umelcovej spovedi, ako sen!Skvostný pocit: nič nemusieť no chcieť,ožiť. Snívať každonocne, bez snov v bdelom omámení-najprv- tela, tvrdo, fyzicky, potom mysel bledá,príde si na svoje túžby -...
13. Koláč
keytee |
Poviedka |
26. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 435 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Cítim sa ako koláč. Ktorý už nikto nechcel. Zostal sám v prázdnej cukrárni, vyschnutý, starý, akoby bez tvaru. Nepovšimnutý. Sedím tu v tejto kaviarni. Nikto na mňa ani okom nezakopne. Všetci majú vlastné starosti. Ako ten pán v bielom obleku, ktorý sedí oproti mne a číta noviny. Alebo sa tak prinajmenšom tvári. Nemá žiadny výraz tváre, podobne ako ostatní ľudia,...
14. Osamelá smrť
Nie viac spoluopäť samyMaly sme smolužili sme tú nočnú moru Horké hlty samotychuť duševnej žobrotyLen svojho sveta sna sme žililen k svojej duši hovorili Žili sme len v svojích umochv svojom svete rozprávkovom Snili sme o dobrých koncochv svojom svete vymyslenom Čuli sme len svojho ducha prosil násnech skončíme už tieto muká Otrvávený samotouzberáme sa do...
15. Smutná
Ruky ovinuté okolo oceľeĽadovej Jej črepy Bodajú Prepadávajú sa do vnútraaž do dušePichajú Trápia Nepýtajú však...
16. Mesiac svieti na tvoje uvahy
Si tu len ty a mesačný svit na okno píšeš pár svojich chýb. Zo samoty šiješ si kabát márne to čo stratila si hľadáš. Noc je príliš temná, čakáš deň, keď otočíš sa a „Zbohom!" zašepkáš len. Dúfala si, že tento deň nepríde, sama ostala si, tak o čo ti ide? Už nie ste vy, si len ty, že ste boli spolu zabudni. Dážď na okno kreslí obraz jeho dôveru...
17. niekto ako..
Cesta životom je náročná pre toho, kto chce niečo zmeniť. Lebo vždy sa nájde niekto, kto sa pred tebou driape aj na tú najvyššiu horu, len aby si ho nenašiel a nedonútil pozrieť sa ako všetko zničil. Človek nie je nikdy tak osamelý, ako keď je medzi tisíckou ľudí bez jednej osoby, ktorú najviac...
18. Mravec (neskutočne o skutočne)
V jeden horúci letný podvečer si pán inžinier Lochman vykračoval po preplnenej Štúrovej z práce. Býval totiž len niekoľko sto metrov od kancelárie. Ten fúzatý chlapík s plešinou práve zamykal svoje papiernictvo. Drobnučká žobráčka bez ľavej ruky sedela na svojom obvyklom mieste pri okraji chodníka. A pán Lochman si všimol aj tú modrookú blondínu s pudlíkom,...
19. dym
čas ti vložil do úst cigaretu priložíš prst potom ďalší a ...
20. Deň
Je aj nie je o čom písať.Utieklo veľa vody, a ja sa bojím zmáčať písmenkami. Akoby to nosilo nešťastie, alebo uberalo z bezúhonnosti.Mnohé sa zmenilo, inak, nie k lepšiemu, nie k horšiemu, inak. Plávam v polonapustenom bazéne, mám krásne chvíle a chvíle prázdne. Tých strašných je pomenej, ako sa povie, zaklopať na drevo, kým je čas. Závisť ma neopúšťa, tá so mnou...
