Včerajšok sa zasekol v hrdle Nemohla som vykašľať Teba a tvoje brečky Predsudky ma nechali kričať čiernou farbou do skiel čo vytŕčali z radov Zrada v sférach ľudského automatizmu - Si príliš zásadová - Duša si spokojne odhnívala na skládke Kým ty si vyhrával . Oči sa kotúľajú po smetiach v ústrety náhode Možno nevere Rozfúkané...
Prší dnes zas smutný dážď, smútok drieme niekde v nás, a keď zobudí sa slnko znova, rozjasní sa zas obloha,je mi smutno, slza na krajíčku, zakývam ti rukou na rozlúčku, a chcem iba nech sa vrátiš, nech ťa znova uvidím, a zas so mnou trochu času stratíš, dúfam, myslím, aj sa...
Som motílik malinký, ktorý zvikol si na ticho samoty..Zvykol na krídla smútku, že ľudia z neho robia lútku.. Zvykol na slzy ťažkostí, nie vietor smelosti..Zvykol na ťažké vlny oceánu, čo neodcenia žiadnu snahu..Zvykol na miesto v rohu ukryté, slzičkami pokryté..Zvykol na telo schúlené, pred bolesťou ukryté..Zvykol na žiletku v ruke, kvapkajúcu krv po deke..Zvykol na výčitky svedomia, že stráca...
NECH PRŠÍ Drsná,tresla,ústa,praští,píše,búšislzy(v daždi). Tichélýtkav dlanišumípíše : nestoj, choď! (Láska) Včera prišla v daždi(nestoj choď) bôľ jej sype(piesok) slzy v púšti... Prišla včera, prišla v daždinechceš púšť, tak nestoj, choď ! Tresla, hrmí, blesk, tma, blyslobojíš sa,že : ešte nie !ešte DOVOĽ !Chvíľu chcemnech nieje tmanech dážď si daždí...
Hraraz, keď som prišiel domovbola tmaty si sa dívala z oblokaa bola si takánijakáláskavo si mi otvorila dverea vošla dnuso mnoutma"som slepý!"kričal som a dupotal nohami"nevidíš?""už dávno ..."pod ňou sa rozvalila hmlazdvhla rukya ušla do izby"nechaj ma na pokoji!"ušiel somskryl som sa do kúpeľnea ty si búchala do dverí kopala revalapod dverami sa zjavil...
Málo slov.....a predsa všetko o sebe vieme... Niekedy sú slová zbytočné, ...niekedytiché mlčanieprezradí viac,ba hovorí za nás..... Málo slov.......žiadne slová...ticho..... Niekedy netreba slov,aby človek pochopil,že vonku je pekne.... .....netreba slov aby slzu...
Keď som bola malá, nechápala som, ako niekto môže mať jarnú depresiu. Veď na jar všetko kvitne, slnko krásne svieti, všetko sa prebúdza k životu, tak ako sa z toho môže niekto netešiť? Vtedy sa predsa nedá byť smutným.Keď som bola tínedžerka, nevnímala som ročné obdobia. Život sa u mňa točil len okolo vzťahov v tej malej komunite nazývanej trieda. Aj keď som do tej našej nikdy nepatrila.Teraz,...
Prečo sme sami láskou sklamaníprečo sme životom stále klamaníprečo nás osud tak kruto bijeprečo sa nám ťažko na svete žije. Prečo nám život prekážky dávaprečo sa nám zlo v živote stávaprečo nás smútok rýchlo porazíprečo nám slzu z oka vyrazí. Prečo nám žial srdce prudko zvieraprečo sa šťastie o nás neopieraprečo naše srdcia pomali bijúprečo v naších dušiach zármutky...
Raz dvaja mladí v ceste si stálihned prvým pohľadom sa milovaliboli si blízky a bolo to krásnesvedkom im boli aj hviezdy jasné. Spoločne sa radovaliláske srdcia odovzdaliboli láskou opojenía bozkami vyzbrojení. No raz prišla hrozná chvíľadievčina svet opustila,túlal sa on svetom verustratil už vo všetko vieru. Venoval sa spomienkama už ostal celkom sámpreklínal on...
Láska znamená jeden druhému sa darovať a celým srdcom ho i milovať. Láska je, keď si venujete svoj drahocenný čas, možno v týždni iba jeden raz, ale so slovami: „Chcem byť s tebou zas.“ Láska je úžasný pocit, keď si s ňou, to nevyjadríš žiadnou básňou. V tú chvíľu sa nesmieš na nikoho hrať, len tri slová jej povedať: "Mám Ťa rád." Láska je chvíľa, keď ste spolu...
Srdce môže roniť aj krvavé slzy Možno ,že sme boli k láske príliš drzí. Možno je čas odplaty ,a možno je čas konca... A možno aj premýšľame čo tu na nás počká. Okom si píšem slzy, príbeh môj do dlane Každý deň čakám čo zasa nastane. Môžem sa spýtať predsa len nestranne, Aké to láska plní poslanie? Ak budeš mlčať prebudíš môj spánok A tak už neucítim tvojej...
Slzy diktujú pochod slov,aby nezaspala ostražitosť,kašlem potulných filozofov,vládni činmy a máš dosť, pokoj mi vytrieskali z hlavy,palicou, bakuľov, kutáčom tie davy,modriny už nerozprávajú mlčia,deti v sirotinci zasa znova kričia, osudy plachej noci vyzdobili mi deň,zlatý klinec prišiel krvavý,ten čo ho zabil do dreva nadrbaný,ho zabil len, riadky skáču ako jeho chôdza,úsudky...
Oči mi spadli na jeho nahé spiace telo. Vyzeral taký nevinný a bezbranný, kým tam ležal a nevnímal moju prítomnosť. Len v túto chvíľu by som dokázala odísť, pretože ak by sa čo i len slovkom dotkol môjho srdca, zostala by som. Vedela som, že to bude ťažké, no nikdy som neverila v to, že budem premýšľať nad tým či zostať alebo nie. ...
Vypadla ceruzka na chodníkVypadla a zlomila saAk ju nikto nezdvihne a nezlepízostane zabudnutáTak ako paleta umelcafarba zaschla na plátneuž nikdy srdce nenakreslía tak zostane zabudnutá.Tak ako smútok na duši rozpíja čierny tuš v mysličasom však bolesť ustúpia tak zostane zabudnutá.Tak ako slza na trávetak ako celá ranná rosaslnečný lúč ju vysušía ona zostane...
...až stíchne vrava dní a ľudské slovo už nie je na blízku....až prázdny svet uloží sa k spánku všedných nocí..až vtedy sa vkradne smútok do našich duší....a hlodá v tom hlučnom tichu.. ... horúce slzy stekajú...krv v žilách rovrie na lávu.....prázdne oči ťa hľadajú...nepríde....nepríde ten, čo prinútil slzu prejsť okom po tvári... ..v tom pokojnom tichu...
Si tu len ty a mesačný svit na okno píšeš pár svojich chýb. Zo samoty šiješ si kabát márne to čo stratila si hľadáš. Noc je príliš temná, čakáš deň, keď otočíš sa a „Zbohom!" zašepkáš len. Dúfala si, že tento deň nepríde, sama ostala si, tak o čo ti ide? Už nie ste vy, si len ty, že ste boli spolu zabudni. Dážď na okno kreslí obraz jeho dôveru...
Len spolu Len spolu sme Bohom.Túžbou, láskouba i stromom. Len spolu máme krídla, ktoré nás vynesú nahor.K výšinám.Nad obzor malých ľudských prianí. Len spolu plánujeme rodičovstvo,a tešíme sa zo slov prvého dieťaťa.Len spolu vieme pustiť šarkana. Len spolu mu utierame slzy,ktoré vyroní pod vianočným stromčekom.Idylkou, ktorú si fotíme na digitálny foťák. Len spolu...
Zlatý dážď vyschola dušu zatopili slzyje indisponovaná. Bohatú náruč citovvyvrátilo zo seba srdcea teraz drží hladovku- chudobné na úsmev. Strácaš sa v zrkadlea pohľadom prázdnymnapĺňaš svoje očivyumývané slzami. Čas beží len navonokživot sa zastavilako pokazené hodinyv ktorých blúdi pavúk. Podchvíľou zazrieš slnkoblysne sa nádejouv tých tvojich očiachnádherne...
Spoznal som ju,kým ty si ešte nevedela,čo sú to krámy.Tak mi už, prosím ťa, nepíš,že ma nemiluješ. Viem, čo je bolesť, a pravdepodobne mi nikdy nedôjde prečo byť dobrým. Buďte šťastní,...
Slzy, tie bolo vidieť na mojej tvári.Slzy, tie mi dlhý čas robili spoločnosť.Slzy, prišiel si a na tvári mi úsmev žiari.Slzy, zotrela mi ich tvoja prítomnosť.Slzy, moja minulosť spôsobila ich.Slzy, z rozorvaného vnútra sa bôle tlačili.Slzy, pomohol si mi zbaviť sa ich.Slzy, nedovolím aby sa znova zjavili.Slzy, na mojej tvári už ich niet viacej.Slzy, vďaka tebe sú už len...