Smrť (96)
1 
1. Vyfajči životu cez vlastné šialenstvo
Skláňala som sa V sebe A v špine za nechtami - Pateticky sadiac gerbery - Odhrnul mi vlasy Egoistické ramienka A vrazil ho do mňa Hľadala som slová medzi krvou a slzami V roli pasáka vlastnej duše Keď mi ním masíroval žalúdok a všetky nádeje zavraždil skôr než sa stihli udusiť - Možno som chcela aby to vyzeralo inak - ...
2. Rutina
Pán Jablko |
Nezaradené |
11. decembra 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 388 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.„Chcem sa zabiť, už tú bolesť neznesiem": povedala a zavolala manželovyO ktorom si myslela, že ju podvádza aby trpela.„Chcem sa zabiť, už tú bolesť neznesiem": povedala a sadla si na balkónA pomali sa zabíjala cigaretou.„Chcem sa zabiť, už tú bolesť neznesiem": povedala synom, ktorý boli už taký cynický, že si k tomu zapli hudbu sedeli a odrážali jej dôvody jeden...
3. Rómeo a Júlia
Naveky smutný, najsmutnejší, je príbeh Rómea a Júlie. Dvoch milencov od seba odlúčeních, odtrhnutích. Ale to im nebránilo, svoju lásku uchovať, ...
4. Má to tak byť
Stále nosím temno v sebe,spred pár rokov prenesené. Vínom spláchnuť všetku bolesť,kufre svoje z bytia odniesť. V spánku v cudzej posteli,Boh sa do mňa prevtelil. Štvorlístok som našiel v tráve,keď som zazrel blízkych tváre. Dnes sa s úctou pousmejem,život ma už...
5. Supy
Žrali ma kŕdlečiernych vránžrali mŕtve mäsoz hnijúcich rán.Žrali ma kŕdlečiernych supov,párali svojoučepeľou tupou. Kŕmiť sa chcelina mojom nešťastí,vzrušením sa chvelihladní po neresti.Jedine prekliať ichje mojou odvetou,kiežby ste hnilitu so mnou pod zemou! Jedine pekloje vaša budúcnosť,vždy keď ma stihlotrápenie, nemohúcnosť,vy všetci ste hneďnadšene pribehli,na mojej...
6. Mám taký sen
"Trasien sa. Srdce mi buší ako zmyslov zbavené. Mám pocit, že tlkot môjho srdca prehlušuje všetko ostatné. Cítim ako mi adrenalín preniká každou žilou v tele. Nervozita sa stupňuje. Posledné spomienky na udalosti včerajšej noci...Zmiešané pocity. Ľútosť?Šťastie? Sama neviem. Počujem ako ma uvádzajú. A je to tu! Ide sa na scénu!" Caroline Cooperová,...
7. Aj smrť môže byť krásna
Blábol lilavých fialiek,nevädnúca krása žltých ľalii.Stromy si šepocú svoje tajomstvá,v povetrí doznieva mesačný žalm. Bútľavé kmene historkám lesných víl načúvajú,slnce sa lenivo zobúdza.Neskonalý jas jeho raňajších lúčovosvetľuje kvapky rosy na steblách pažite. Spev drozdov, švitoriacich o blížiacej sa jarirozlieha sa neschodným lesom.Krotký pytón sa nežne ovíja kol...
8. In articulo mortis
Nehybné kopy prachu zo starých, ničích kostíPopadané náhrobky zabudnutých hrobovNepokosená tráva, buriny bez kvetovZakrývajúce zašlého anjela dávnych dôb Koľko sĺz už bolo vyplakaných?A koľko z nich nemal kto utrieť?Kde zmizli všetky farebné obrázky?Prečo tu zostalo už len čiernobielo? Plamene dohoreli už dávnoA popol rozfúkal vietorZ okien opustených domov sa už nik nepozeráVyhasli aj...
9. SYN
Na drevo krížabezbranný, obetovanýNevhodný, nepotrebnýZa tridsať striebornýchČi euráčov?Zabitý a potom zapitý víťazstvom vrahovKam až?Do akej hĺbky pochováme tých,čo nám prekážajú?Nikto nepomyslel na matkuJej bolesť neotriasla vrahmiJej plač stále tečie naším...
10. záchrana
Viažem si slučku, no chytá ma spomienka, naraz hľadím okolo seba. Kde som?Nahú dušu mi nežne pohladímatka umývajúca ma vo vania som znova dieťaťom....
11. Dokonalý život
Každý si myslel že ona má dokonalý život. Mala všetko. Priateľov, peniaze, študovala na najlepšej škole, bola kásna, milá.No všetci videli len masku ktorú stále nosila a dávala ju dole len pred svojimi ozajstnými priateľmi. Nikto nevedel prečo, no už sa ani nedozvie. Vedeli to len jej priateľia, len oni ju naozaj chápali.A preto, keď sa to rozhodla urobiť, ani jej nebránili. Vedeliže smrť je...
12. Paradoxy života
- Buďte rád, že vás to bolí, lebo to znamená, že žijete. Keby vás to nebolelo, znamenalo by to, že nežijete. - Hm, pán doktor, keď to vravíte vy... To je niečo podobné ako so spánkom: vraj kto spí, nežije. Takže radšej trpieť bolesťami, nespať a pritom žiť, ako necítiť bolesti, riadne spať a byť mŕtvy,...
13. Pravde Podobnosť
Pozri sa späť...Máš už toho dosť? Na to aby si to pochopil... Áno...Je tam tečúci potok aj búrka, a znova a znova, aj tretí krát: zase hrmí - je to NádhernáNádhera.Povedz...
14. Smutný koniec
Raz dvaja mladí v ceste si stálihned prvým pohľadom sa milovaliboli si blízky a bolo to krásnesvedkom im boli aj hviezdy jasné. Spoločne sa radovaliláske srdcia odovzdaliboli láskou opojenía bozkami vyzbrojení. No raz prišla hrozná chvíľadievčina svet opustila,túlal sa on svetom verustratil už vo všetko vieru. Venoval sa spomienkama už ostal celkom sámpreklínal on...
15. Bodka
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
14. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 451 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sedím uprostred izby, okolo mňa kaluže vody. Vzduch sa vylieva spolu s dymom von z miestnosti. Vedľa mňa preplávala krysa, aspoň tá si chce zachrániť krk... Strhávam zo steny zrkadlo, poslednýkrát sa hrám na umelca a kreslím čiaru, ktorá mizne v mojich stavoch... Ponáram sa do svojho smiechu, dvíham ruky nad hlavu a kráčam s nohami hore po oblakoch a s hlavou...
16. Mladý Karenin
Veziem sa poloprázdnym vlakom, plným kričiacich a vystrašených ľudí.Biedne vykúpenie z mesta,Kde som našiel svoje srdce.(Z logického hľadiska, bolo iba dobre skryté)Sedím tu,rozmýšľam a snívam.(Logik by povedal: Nie je to sto percentne dané!)Dalo by sa povedať,že som bežiaci, bezmyšlienkovitý realista,(Logicky, Nikdy nie viac, možno práve že menej)Skákajúci celý život pod vlak.Za kriku ľudí v...
17. Zabúdanie
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
8. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 448 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Obliekla som sito tričko,čo som mala,keď som bola s tebounaposledy...A zacítila somz nehotvoju vôňu.A znovu som ťa videlapred sebou.A znovu som ťa počula,ako hovoríš:„Prepáč...“Bolo to také tichéa tak hlasno mi to hučalo v hlave...A tak silno mi bilo srdce... Myslíš,že keď ho operiem, bude sa mi ľahšie na teba...
18. Príbeh z čiernej kroniky
Masy, obrovské masy vody, bezodnej hĺbavy a on upostred na vysokej veži, ktorá sa s ním skláňa až tesne nad hladinu tej neurčitosti a bezmocnosti. Voda sa ani neprelieva vo vlnách, nevznikajú na nej kruhy, ani svetlo neodráža. Hýbe sa len akosi v celku. Temná! Leží, tápa rukami po hladkom betóne, akoby sa mal každú chvíľu zošmyknúť. Celý sa trasie a strach si postupne...
19. Za rána
Zuzana:)) |
Báseň |
26. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 315 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ružovie sa zámok na brali,mrákoty sa ženú po skalí.Skŕdlili sa vrany za ránačakajúc švárneho šuhaja. Tu čosi bledé z brala letí,leží šuhaj v krvavom kvieti.Dolu briežkom dievčina kričí,bežajúc, jej rev srdce ničí. "Adamko môj, Adam, Adamko!"A jej Adam leží pod zámkom.Zgniavený až na nepoznanie,hrôza v tvári, nie krásne zdanie. To dievča sa mu na hruď vrhá,nárek jej telom...
20. Dopovedané
Toto bude čudné. Rovnako, ako všeko, čo sa mi s tebou spája. Mal by som byť asi nasratý, mal by som byť zlomený, zbavený snov, či inak hendikepovaný. Aspoň v šlabikároch spoločenských konvencií to tak naznačujú.Skúšal som to. Ver mi, skúšal som sa na teba za to vštko hnevať. Celé tie roky som skúšal byť zlý, no nešlo to. Premýšľal som, prečo... Čo drží tie dvere medzi nami ešte stále odchýlené....
