„Ja chcem mamu," vzlyklo malé hnedovlasé dievčatko. Takmer padala od únavy, pre jej krátke nohy boli nánosy snehu ťažkou prekážkou. Mohla mať sotva sedem liet. Kabátec zo zajačích kožušín si tuho tisla k telu. „Mama tu nie je," zamrmlal tiež hnedovlasý chlapec, o poznanie starší než dieťa po jeho boku, a dýchol si do dlaní. Jeho pery zimou zmodreli,...
Dnes som chvíľu plakala, potom som sa pozrela do okna a začala som sa do tých sĺz smiať... Ale je ten sneh biely a signál môjho rádia tak slabý a voda v šálke horúca a čaj voňavý a ty si tam a ja tu a nevadí mi to a nebolí to a pero nepíše a nie je papier a myšlienky sa zo mňa tak valia a zajtra bude dnes a včera pozajtra a treba povysávať a zajac zožral kapustu a rozbil sa pohár a voda...
Kamila popravila pokrčenú dečku a posadila na ňu Ivana. Keďže mala syndróm stále niekoho upravovať a popravovať, mierne mu stiahla oranžovú čiapku so slovami: "Zamrznú ti uši!"Ivan nemal rád tú svoju prílišne starostlivú macochu, ale dala sa zniesť. A obzvlášť nemal rád jej vkus. Kto to kedy videl, aby mal chlapec oranžovú čiapku, akú nosia dievčatá?! Otec len nehybne sledoval...
Vstal s príjemným pocitom. Bol plný očakávaní, čo sa dnes bude diať. Dlho už nebola na žiadnej párty a už jej to aj začalo chýbať. Dneska si celý ten nekonečný celibát vynahradí. Povedal si, že berie všetko zaradom. Čo príde. Času ešte dosť. Išla si nakúpiť. Dneska už variť nebude, len si zohriala v mikrovlnke mrazenú pizzu. Kalórie bude potrebovať. Kýchol si. Nemôže...
V zime keď padábiela láska z nebavo svetlách lámpa dvom spávať nedá túlia sa k sebev opustených parkochkupujú sny hviezdv pouličných stánkoch hľadajú nádejv každej vločke snehuveď patrí im svetkým nosia v sebe...
SnežíBiely prach padáPomaly do snov Do sŕdc sadáunavený hlúpou hrou Popretkávané ostanúľadovou pavučinouBez hlások nemýchkričia zo smrteľných agónií cudzie mená Len to tvoje im bozkáva pery Narazili ako majestátna loďdo útesu dňa Koráb lások rozbil sana tisíc malých hviezdKoľko to bude trvaťkým ich zlepím späť? Sneží mi do dušeMŕtva voda...
Prišla zimaa ja usínam s mojím macíkom.Opustil si maa ja už nie som tvojim verným psíkom. Je veľa nevipovedaného medzi nami a slzy tečú mi od žiaľu až vyplakala som Niagarulebo ty si bol vždy môj ami. A obaja teraz zostali sme samivďaka tvojmu výmyslu. Chcem leto aby som už mohla kľudne spaťa pod hviezdami nad všetkým s nadhľadom a v kľude premýšľať,či to stálo za...
Prešla už snáď všetky obchody, bary a reštaurácie v celom meste.. Nikde nič nenašla, nikde pre ňu nemajú miesto a ona tak súrne potrebuje prácu.. Manžel od nej odišiel, nechal samú s deťmi a o pár dní budú Vianoce. Za čo deťom kúpi darčeky? Ako budú ďalej žiť? Kráča pomaly, sneh jej vŕzga pod nohami a tvár šteklia snehové vločky.. V celom meste vládne predvianočná atmosféra, z diaľky počuť...
Muselo vtedy skutočne snežiť šťastie,nie, určite to nebol len obyčajný sneh.Zabúdam doma rukavice,možno chcem pocítiť vločky v dlaniach,veď vieš. . .Odvtedy ich naschvál nenosím.Márne rátam všetky naše upršané dni,v ktorých ma čakáš, chrániš, chápeš.Odvtedy o krásu neprosím.Dnes v mojej duší svitá ako vždy,keď za obzorom nie sú tvoje oči,a pocit mám, že svet je zlý,lebo tu nie si. ....
Sneh je nemý.Zbor tisícich oblakov,ktoré sa vzdali plachtenia po oblohea s majestátnosťou takou, akou snáď len kŕdle divých labutí oplývajú, padli na miesto, kde ich krásu majúuž len vrcholy veľkých hôr.Tie kúsky oblohy,čo nebála sa zmeniť sa z kráľovnej na tú, ktorá žije z mrazukeď vietor je jej pánom, keď sa slnka bojía s každou nocou, každým ránom,blíži sa ten čas, ten čo...
Za tisíc nežných dotykov, len kúsok tvojej dlane.A zopár dávnych nežných slov, vždy spomeniem si na ne. Keď blúdim chladnou nocou sám,hviezdy sa tomu smejú,že do tmy tíško zašepkámslová čo stále hrejú.Ref: „Ak nájdem vo sne tvoje stopy v snehu,A pôjdem po nich kto vie kam.Snáď, na ich konci nájdem opäť nehu.Aj keď bude patriť spomienkam.Za tisíc nežných krásnych slov, , len vánok tvojho...
vždy keď som na balkóne fajčím vietor okolo mňa je biely trie popol o sneh a iskry odkladá do kotercov z prachu kde smú prechladnúť pomaly viemže sa nedokážem vyzliecť z ničoho veľkého čo by ostalo navždyzavesené v modrom oblúkovom šatníku usmievam sa a zarastám moje sietnice sú obchytané od opačných farieb môžem sa vychutnávať pokazím len niečo ak sa odložím na...
Báseň je nádherná Kým sa nepominieKým sa neroztopí prvý snehAž dovtedyKým sviečka nezhasneS vierou, čo ju roztápaBáseň účinkujeTvoj plameň je mladýVeselý ako ráno, čo siPretrie zrak, zývne aLenivo sa prevalí naDruhý bok zdriemnuť si ešteNa chvíľkuTen plameň tak páliSama si s ním nevieš radyChytila sa mi len košeľaA zhorel som do...
xxx sa už nenosí strecha bola jemne prepadnutáa spoločnosť už pokojnátiež od pribúdajúceho snehu zuby som mal príliš bielea neprirodzené pohyby vmŕzalido zvetrávaných trámov z podkrovia víno sa vypilo až príliš rýchloa tak poézia zostala samostatnábiely duch sa skláňal pred svojou podobouzlatistej trávy rozlievajúcej sa ako préria -len prídel vzduchu by...