Spomienka (32)
1 
1. Spomienky
ARTHURSOPHISTIC |
Báseň |
17. apríla 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 461 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
... cítim sa sám a zničený...neviem, prečo všetko pekné mizne...len spomienky si listujem a premyšlam.......spomienky krásne, minulé ale...
2. Projekcia
Projekcia Nenávisť k ľuďom často vystrašená nie tak čistá a určite nie nepriestreľná... A moje najnežnejšie predstavy sa vlievajú do sveta. Láva sopky, atómový hríb. ,,Tu sú !“ vykríkla trúfalo. Vidím sny tak vysmiate, a onanujúce nad vašimi obavami. Kávou poliate noviny psychoanalitika. ...
3. Tvoje večné Requiem
Zuzana Obsessed Šimkovičová |
Báseň |
16. januára 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 402 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Kráčaš vo svetle,špičkami po nebi.Dlaňami hladíš jemné tvary mrakov. Brušká Tvojich prstovsú im rodidlami. Tak Ti to závidíme,že behať s tebou bosí,každý by chcel,hoc stojíme tu,a máme na "výber". Jas v očiach sa zjavil,čo priletel s tebou,vždy keď tvoj úsmev nás naplnil.A dúhovou prítomnosťou si rozjasnila,čo chmúrnym spravil čas:tých pár krásnych chvíľ. Nedá sa...
4. Čakanie na polnočné slnko
Kotrmelec z minúty na minútumi zo dňa na deň rok čo rokspraví malý skok listu v kalendárilen prázdna kartónova spomienkaEcho bilancií ruku si podáva srománom vpísaných predsavzatína plne hrdlo kričiace hlavy pod erupciou polnočného slnkakonečne vidno kostolnú vežuAj otočil by sa im chrbtomno číha za ním tesný križzvyknutý na túto pózunejaký ten veľký piatokzvykneš si aj tychce to len počkať aspoň...
5. Hviezda
Večer,keď ležím sama v objatí svojich myšlienokspomínam na oblohuna svit splnuna mrazivý vánokna tanec vločiekna skutočnosť svojich spomienok Vločky tancovaliStratené hviezdy divo rotojúcemimo svojich dráh Narážali do mŕtvych živédo horúcich mĺkve na chvíľu svojeaby potom boli zas rozdelené medzi hviezdne roje Chcela som tancovať s niminachvíľu byť jasná ako...
6. (3.)
jakub drobňák |
Báseň |
13. decembra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 299 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Vrany.Zovretie hada,posledné zvonenieľudskéhoperpeta mobile. V očiachpara.V srdcibažina. Útek?Loď,sám preťal dieru. Hompáľa sa,lano. Kométas kajutepod rohožou,zarastá machomspomienok....
7. Tulák
Symdra |
Nezaradené |
3. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 295 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Pozriem na cestovný poriadoka vidím svoj život pod číslom 37 vo svojej zakalenej pamäti. Kedysi som ho každý deň vídal a ono vítalo mňa. Nastúpil som len tak z nostalgie a nechal som v tienistom lese spomienok svoj domov a myšlienkou na sarkazmus života....
8. Zjesť karamel a myslieť na čokoládu
Prísť, schmatnúť obrus do malých dlaní, zažmúriť oči a potiahnuť. Taniere sa rozbili, rozleteli po kuchyni a tie ktoré ostali neporušené som rozbila rovnakým spôsobom. Zažmúriť oči a plesknúť o zem. Veď sa vraví, že črepy prinášajú šťastie a treba sa o to svoje šťastie starať od malička. Zvláštne, že ako som si plieskala taniermi, mňa nevyplieskal nikto. Možno sa len trochu premáhali, keď...
9. Zobúdzam sa s depresiou
Zobúdzam sa s depresiouv hlbokom predpoludní.Spomienky s vyžobranou cigaretou,oranžovou hlavou pri bójke v Švédskom fjorde. Utopený so zlatom orámovanej bibliimedzi prsiami v pistáciových plavkách. "Som Tvoj otec," povedal a vložil rukyna moju bolavú hlavu. Jazyk trepotal modlitbu nepripravenýmislovami, ako vietor v korune stromu aodhaľoval slobodu ducha. Chcel by...
10. Spomienky
Marek Kramara |
Báseň |
13. augusta 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 332 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Na vlnách sa plavím,na vlnách času.Hádžem sieť - lovím.Chytiť tak krásu. More sa búri.Znaky neba.Náhlim sa, ako keď horí- a tu: ryba. Lačný sa chytám stola.Ryba vonia.Áno, tá malá.Už nabrázdi moria. Prvé sústo vláčne.Druhé sústo sladké.Tretie sústo slanééé.Štvrté horké,...
11. Kedysi...
Zamrznuté úsmevy na kusoch zašpineného papiera minulých dní.Dávno zabudnuté vtipy z vyblednutých, mlčiacich úst. Nepodstatné litánie v zožltnutých denníkoch bez zámok.Nechcené túžby a túžby po nechcených. Tóny umlčanej Ódy na mladosť.Spevavé útržky vráskavých pier. Fádna krikľavosť bezfarebných chvíľ.Lákavé teplo už zamrznutých dotykov. Spomienkya...
12. mŕtvi
niečo do mňa udrelo dnespozrel som na tebaa uvažovalči si nemyslíšnáhodou to istéraz za rok čo sa stretnemeveľa si nepoviemeno rozumiemepriveľa o sebe viemenevieme čo chcemeberieme to ťažko s časomprečo dokážemeto vôbec nechať takprečo nedokážempovedať ti že ťa......niečo sa ma dotklo dnespozrel som na tebaa zrátalsom si koľkokrátsme spalipretláčajúc vášeň cez nocvediac čo je správnea vediac...
13. Spomienka
Sedím medzi štyrmi stenami. Žmurkám. S každým privretím viečok prebleskne obraz.Som späť. Zase známa ulica, západ slnka a preliezky v škôlke sa lesknú v oranžovom svetle. Je tam hurhaj. Deti sa hrajú na preliezkach a rodičia opekajú, pijú smejú sa, hrešia svoje ratolesti. Pomaly sa stmieva a vyniká svetlo lampiónov, ktoré vyrobili deti z celej dediny. Vlhkým zemitým vzduchom sa nesie vôňa...
14. Spomienky na minulosť
Tak často túžime zažiť nepoznané.Nepoznané a predsa krásne, lákavé.Vábi nás to sťa červený kalich tulipánu motýľa,naťahujeme ruku, koncami prstov sa dotýkamea potom ľahký závan vetra, stačí chvíľa,všetko sa rozsype sťa vzdušný zámok z karát stavaný.Keď chceme zabudnúť, nechať sa vetrom unášať,vymazať spomienky zo srdca plného,pretrieť rukou nápis v piesku,bosými nohami po tráve voňavej...
15. Upratovači
Vŕzganie okien a dverí...Tichý vietor, dážď a jablko v hrdle.Srdce v očiach a v duši... Mám pocit, že mi ukradli spomienky! Upratali...
16. Na prahu spomienok
Už dávno sme vyrástli z detských nohavíc,citov,myšlienok. Už nie sme tie malé zlatíčka,čo behávali po chodbách školy.Vystriedali nás iní. Už netrávime čas hádkami s rodičmi.Aj tak sme ich nikdy nebrali vážne.Nedocenenou autoritou sme teraz sami. S úprimným úškrnom na perách spomýnamena prvé lístočkové vyznania lásky.Tie odkazy ešte stále máme na dne krabičky detstva. Detské...
17. Non-tragédia
Ťahám ruky z tvojich rúk Tlačím ruky do jej rúk Kradnem ti spomienky, ambivalentné Indolencia sa prejavuje okamžite Ušičujne je koniec! Nikto nie je na vine, len ty, ja a my všetci a...
18. Zo spomienok nevyrastiem
Zo spomienok nevyrastiemk odretým kolenámneustále mám blízkodieťa v sebe nezabijemvylížem sa z rána nikdy nepoletím...
19. spomienky na patagóniu
Keď si Láva prvýkrát prisadla k nášmu stolu, mala ne sebe červené šaty a veľký slamený klobúk. Najskôr sa predstavila Kristíne, podala jej ruku, napochytro, akoby týmto aktom mohla prísť o svoju poctivosť. Aj ostatných dievčat sa sotva dotkla (všetky boli už na prvý pohľad nedočkavé a to ju odpudzovalo), iba moju dlaň držala vo svojej celú...
20. Poslednýkrát
Na stehne si mi vypálil ZNAČKU.Majetnícky horí a kričí: „Som posledná!“Pod oblečením ju neskryjem,nezmyjem ju ani na tisíci krát.Stále je tam......stále tvoja.Večný náhrobok toho, čo si TY mohol mať a čo som JA stratila.Nezahojím sa, kým sa ma opäť...
