Tak, včera pri upratovaní som našiel svoje dielko, ktoré som napísal v tercii, heh mám zaňho jednotku hviezdičkou ... Uzrel som cieľ, cieľ všetkého ... môjho bytia. Delila ma už iba jedna mohutná brána, jedine tá stála medzi mnou a veľkým záverom. Tri roky svojho života som obetoval preto aby som tu mohol stáť, no teraz keď som tu, keď sa dívam na koniec, mám pochybnosti. Urobím...
Je aj nie je o čom písať.Utieklo veľa vody, a ja sa bojím zmáčať písmenkami. Akoby to nosilo nešťastie, alebo uberalo z bezúhonnosti.Mnohé sa zmenilo, inak, nie k lepšiemu, nie k horšiemu, inak. Plávam v polonapustenom bazéne, mám krásne chvíle a chvíle prázdne. Tých strašných je pomenej, ako sa povie, zaklopať na drevo, kým je čas. Závisť ma neopúšťa, tá so mnou...
Stereotyp. Znova. Aké výstižné. Vydať sa na opakované výlety z povinnosti. No ja vydržím, obetujem tento čas... Budem kráčať a dýchať, až na prah svojej vernosti. Kráčam, dýcham. Čo sa stalo? Zriem pár známych očí. Je tu, práve dnes a v tento deň. Otočím sa. Nie. To svet sa točí. Niť spomienok, už rozmotaná. Len tých, ktoré za niečo stoja. Bola som aj ja jeho rastlinkou na kope...
Kolo osudu Po rozchode, vo vzťahu a v nevere- stále sa to dokola točí. Milovala som, už ma to neberie, zíde to z mysle keď zíde z očí. Čarovné „to"- nepopísateľné a zvláštne dá srdcu podobu jaziev a rýh. Cítim sa smutne, avšak navonok šťastne keď ťa vidím stále mi berieš dych. Som na križovatke, uprostred, bezradne A čierne...