V autonómnej časti novej divokej republikypavúk - križiak opäť snove pavučiny a triky kto bude jeho obeť?kto vpadne prvý?kto vletí teraz a hneď?zbitý do krvi Preto prosím, zastavte ho...! Pavúk, tvor moci oddaný ó ľud, ten mal by báť savšetci sú jeho poddaní kto nie, tak ten je zradca kto ho prosím zastaví?raz a tiež navždykto vyvesí zástavy?lásky a pravdy Preto prosím,...
nože strachu ma bodajú nechcú prestať nevládzem vstať vzlyky stekajú po vyprahnutej duši. nech prebodnú sluchy nech viac slová nepočujem lebo bolia lebo ničia lebo zabíjajú a strach chlípne čakajúc chce byť len zlým snom ...
Keď som v tebe našla pokladchlapsky si sa hanbilza prázdne ruky keby sme boli ako iníveľa dôvodov by platilo dôvodov na rozchody keby si vedel,že si o nás chodím čítaťk celkom iným ľuďom veľa dôvodov by platiť prestalo keď som v tebe našla poklad ešte si sa nebál dotknúťtoho vo mnetoho...
Príliš veľa ľudí. Môže to byť ktorýkoľvek z nich. Sú príliš blízko, sú všade. Tlačia sa na mňa a ja mám pocit, že nemôžem dýchať. Zbadám ho, stojí oproti mne. Sme si takí podobní. Vlastne sme úplne rovnakí. Na hlave má kapucňu, čierne oči sa takmer šialene dívajú do mojich. Vytiahne nôž a pritlačí mi ho k zápästiu. Ostatní sú vydesení. Pretláčam sa pomedzi nich a idem do...
Cítim jeho pach.V mojich nočných morách stojí vo dverách.Tiene plaziace sa po stenách mi vyvolávajú strach v očiach aj na perách.Som jeho potrava a on môj vrah.Nakŕmi sa a odletí oknom na krídlach. Modlitby ho nezastavia a prosby ani nespomalia.Nepomôže tu svätená voda ani kôl čo sa do srdca bodá.Pretože keď príde noc, má najväčšiu moc a smäd. Zriedka počuť výkriky z plného hrdla volajúc o...
Keď jeden cíti, že má dosť,že vážny strach a zmätenosť,ťa nachádza,a sprevádza,aj na čiernu stranu mesiaca.A keď sa javí,že mesiac ti bol rodnou zemou,a ani nepamätáš, kedy si sa zmieril so zmenou,ani nevieš ako,a stojíš pred sklenenou stenou,ktorú láskou neprekonáš.Lebo,keď sa nový človek narodí,podľa vzrocu,ktorý má medzi nohami,sa mu správanie...
V obchode som vôbec nebola zamyslená, a už vôbec nie odtrhnutá od reality. Len sa mi jednoducho nechcelo hádzať veci rýchlo do tašky. Asi som sa aj mala prečo ponáhľať, ale vážne sa mi nechcelo. Potom som poumývala riad, čo sme ani včera neumyli. Ešte stále bolo cítiť vôňu pečenej ryby. Mala som chuť na prechádzku, hoci aj na celkom krátku. Možno by nás opäť napadlo skákať na jednej...
Bojím sa, keď prichádza noc, lebo čo ak ráno už nevyjde slnko? Mám strach zaspať, čo ak ráno nebudem môcť vstať? Ráno nechcem zísť z postele, bojím sa, že si dolámem nohy, keď sa dotknem zeme... Radšej ani okno neodostriem, však čo ak od slnka oslepnem? Keď prší, von nechodím, zo strachu, že sa v tom daždi utopím... Bojím sa ísť na balkón, čo ak z neho vypadnem von? ...alebo zo...
ŠalieChaos útočíBeznádejDo stien mlátiV tichosti mučíZvrátenostiPreťatieTekutosťKvapiek krviNa peráchA pod nechtamiPokánieTisícich masiekTrudnej bezmocnostiV ošiali, krehkostiA surovosti......
Bežal ako o život. A zrejme naozaj o život. Ale bol ešte príliš mladý aby ho chytili a zomrel. Zahol za roh ulice. Tesne za ním preletela guľka. Náhlil sa slepou uličkou priamo ku kontajneru. V behu po ňom buchol rukou dosť silne, aby to bolo počuť a zavrel ho. Dobehol ku neďalekému bezdomovcovi, sadol si k nemu, dal si dole čiapku, zobliekol si bundu a prikryl sa ňou spredu. Dal si kolená k...
Viem.Stojíš nemo za oknoma hádžeš do toho môjhoneviditeľné kamene. ešte stále.. Cítim ako viješ vencena nahé telá, na ženy, čo nepoznášale lepia tvoje ego.. a pritom.. Pozoruješ môj život, či som šťastná, príliš nekričím a krájam správne prezreté pomaranče bolí ťa že Nevieš...
Polievkanezamýšľať sa nad jedlom!do ktorého omočil som si prstmiešaním hnusne mi hustnesvedomierozmazané po tváriv čalamáde podvedomom pohárizmrzla mi zeleninakuchynský inventárvarím si polievkunabitú elektrinouióny mi škrípu medzi zubamiplus, či mínus? pán Fyzikus!rovnica je danábrod zvažuje sa kvadraticky do lávkyneznámej obnažil sa koreňmáva mi, rozsieva slad a zrnozobkám jej z línie, z ruky,...
Fotky vyblednú, ako aj spomienky ktoré tie fotky zachytávajú. Meniac sa na kus zažltnutého papiera, ktorý i po vekoch dokáže vyčarit usmev na tvári, smútok, či plač nám pripomínajú chvíle, ktoré nechceme vypustit z našej mysle. Prezerajúc si každú zvlášť rozmýšlam čoho by som bol ochotný sa vzdať aby som dokázal navrátiť tie chvíle dávno zabudnuté. Odložil som...
Keď máš strach tak rozprestri krídla,neboj sa tam hore o tebe vedia. Vzlietni a čakaj veď Duch prehovoríza teba. Neboj sa, čo bude tvoj Ježisje s...
„Cítim sa bezpečne."„Dôverujem svojmu okoliu." „Nikto mi nechce ublížiť."„Moja rodina, blízky a priatelia ma majú radi."„Môžem sa na nich spoľahnúť."- Lenka, nechcem spochybňovať, že vieš, čo robíš, ale je to kravina. - Nehovorte mi...
Už to neznesiem. Gulka by mohla rozštiepiť vonkajšiu ponkožku, čo pri nátlaku vystrelí plátienka a prasknutie lebky pri prieniku hrozivo zaznie. Moje starosti a pochyby sa touto dierkou spolu s krvou vypustia ako vaňa po vybraní štupľa. Dych mi posledný krát zastoná po dúšku adrenalínu, ktorý mi roztĺkol srdce aby mi zobral odvahu ztlačiť spúšť. Odhodlanie v mojej ruke povedalo "áno",...
Som BojovníkV krajine bolesti, tieňov a pochybností Tam niekde v diaľke sa ukrýva zámok z lepkavých pavučín Krutou rukou, na tróne z čiernych ruží, v ňom panuje vládca strach a moréna fantázia Ich vševidiace oči bdejú nad suchou pustatinou myšlienok Okovanou palicou lámu nohy slečne dobrotivej A ja musím ísť až k nim Až do ...
Som len kožapobodkovaná materinskými znamienkamisom len depresia ohraničená kosťami a krvoužily a srdce navsiaknuté nikotínomzlodej a klamár v spovedelnici čaká na mňa moje lepšie jaako sa máš?povedz mi tvoje priezviskosom lačný po praiteľstveje tažké milovať druhého ako seba samého?robiť to, čo chcem, aby mne robili? Otváram ústa a hovorím rčečou peňazí: je lepšívrabec v hrsti, ako v triske...
Dymoví anjeli zleteli a dotkli sa mojich vlasovmokrých od vĺn a sĺz v túto ponurú jeseňprečesali ich od ľudských vší, ktoré sa tam chechtalipo všetkých tých smutných, smutných včerajškochŠpirálové duše pochopili moju jedinečnúdušuktorú nikto na svete nemôže obsiahnuťa na lýre mi zahrali krvavú serenádu, aby ma utešiliNikto netrpel ako jaNikto neprežil ten smútok, ako jaNikto nepozná to slzavé...
C-VAK!Nebolo úniku.Mykla saOn sa strhol. --- - Ne-neboj s-sa, pro-prosím... ! Jej neistý úsmevsvetlo zablikalo v polotmeizbaešte menšia a bublinky naokolonie a nie prasknúť. --- Priblížil sa. Jej vystrašené oči mapovali stenu za ním.Hrýzla si malé...