....chcela, aby konečne začalo pršať, aby to sparno v jej výstrihu schladil dážď.Unavená zo seba samej klesla na horúci chodník a hlava odkvacla na kolená... To snáď ani nie je možné, také leto nebolo dlho. Asi po tisícikrát pozrie cvičeným pohybom na mobil. Nič. Sklamane ho od seba zahadzuje.Ešte okamih chce zostať sedieť......nenávidí leto!Ťažké obdobie, čo jej prinieslo toľko...
Labilne kráčajú cez telá..a ty, tváriš sa, že si to vedela.Spievaná pieseň na dlani,vodná víla je mŕtva vo vani.....kto s..nechcené slová v oleji,kráčajú ránom...v nádeji? Otázka vzduchom preletí...život sa mení...nemení? Oni lejú zlatý med na slová,nechty na zrkadle, achznova...ich svet tak divne poskladaný,ano,nie,neviem...ukončený troma bodkami....
V stopách na ulicihľadala som posledné kropaje tvojho potu.Zamrzli.Pantomímou hrám bolesť a tyukrytý v skrini bez vešiakov, šablónov obkresľuješ svoje hriechy. Tmavosivá mozaika. Z latríny opäť smrdia fekálne strachy a obavyz toho, čo bude zajtra.Vpíjaš ich s nahým rumencom na...
„Dobrý deň, poručíčka Hanová..." začala som sa preukazovať mladému strážmajstrovi, ktorý stál pri zeleno-bielej policajnej páske, ktorá zakazovala vstup všetkým nevítaným. „Konečne Megi. Kde toľko trčíš?" oslovil ma familiárne poručík Peter Kras, kolega, ktorý ma ráno zobudil svojím telefonátom. Moje celé meno je Margaréta Hanová, ale takmer všetci ma odjakživa volajú...
„Nie, tehotenstvo to nebude, veď v histórii nebolo zaznamenané žiadne tehotenstvo siamskych dvojčiat. To teoreticky ani nie je možné. No, ale aby ste mali úplnú istotu..."Ultrazvukové vyšetrenie však nedá na žiadnu históriu či teóriu, ale prezradí, čo sa skrýva v hlbinách ženského tela tu a teraz. Zakiaľ Svetlana s napätím čaká, Zora...