Mám rada veľké i malé bubliny,ktorých farebné okraje pripomínajú dúhu.A k tomu sa mi páčia aj hobliny,ktoré sa skrúcajú a všade je ich fúru.Mám rada pretkané pavúčie siete,od ktorých odráža sa svetlo deň za dňoma dáva mi možnosť - veď viete,prežiť sen krásny v ňom.Ja viem, sú to iba drobné, nepodstatné javy,no vedia vyčariť úsmev nie len na mojej, ale i tvojej, tvári.Vyčaria ho kope kôp na...
Dám všetky prachy,ak dostanem konečne niečo zadarmo, ... niečo zadarmo. Dostať zadarmo,predať a teda zarobiť.To by som ľudí nasral,viac ako dnešným úsmevom. Zdochol by som šťastný,mladý, šťastný a bol by som mrtvy dlho. No stálo by to zatov rakve by som mal ruky vo vreckách. Ľudia by si sadli do kostola,a v tom momente by sa všetkým zachcelo... srať. Kamaráti by ožrali...
Stretol som ťa na stanici v meste, keď stál som ti tam v ceste. Už na prvý pohľad, keď som si ťa všimol, som na tebe svoje oči nechať stihol. Párkrát som si potom s tebou písal, no často o tebe i sníval. Až raz prišiel deň, keď splnil sa mi sen. Stretol som ťa znova, stretol som ťa zas. Vedel som, že ten deň príde raz. Mal som pravdu, tvoje oči boli krásne. To mi bolo už predtým jasné. Fascinoval...
Skoré ranné lúče dotýkajúc sa jej nebeskej tváre, zobúdzajú ju v nadpozemskej nádhere.Rosa nežne hladí svojimi kvapkami jej neisté kroky,vydávajúce sa v diaľ rajskej lúky.Radostný úsmev na jantárové pery sadá,svojou žiarou srdce opantá. V neočakávanej chvíli oblohu zahalí mohutný mrak,vodopád horkých sĺz jej zastrie zrak.Svoje jemné ruky, sťa hodváb k nebesám dvíha,v tom mrak sa s...
V meste bol predpoludňajší zhon. Sadol som si na lavičku v mestskom parku, unavene sa oprel, prekrížil nohy a bezducho sledoval neďalekú križovatku. V hlave som mal kolotoč neusporiadaných myšlienok, ako keď sa vietor hraje s jesenným lístím. Vôbec by som si toho starého muža nevšimol, keby si nesadol ku mne. Neviem prečo to urobil, ostatné...
bolo to tu... krásne a hmatateľnépýtalo sa, vábilo... dieťa biedneúsmev vo vlasoch, vietor v tváriprstom ťahá ma, trochu páli...sivé fotky budúcnosti v očiachnože v tvojich rukách končiacdve jazierka čisté...pokúša to isté...bolí anjel... zabíja správa...v bezvetrí ti šatkou mávaje preč... jedna krátka tma žijebolo to tu... krv mi to pije...krásne a hmatateľné... hladí...dieťa biedne......
„Ale veď ja som ju mal tak rád... Aj ona mi kedysi vravela, ako veľa pre ňu znamenám... Tak prečo... ?" Vylieval si svoje srdce za stolom, na ktorý občas padla slza. Mala slza, no skrývala v sebe toľko bolesti, že to nedokázal v sebe dusiť. Bolo mu zle a potreboval to dostať von, no oproti za stolom bola postavená len nehybná drevená socha. Jediný jeho priateľ, ktorý mu...
Slza za to čo bolo a .... nemuselo byť,úsmev za to čo nemuselo byť a .......