Pri písanikaždého veršatejto básňemôj geniálny mozog& nikotínom zapáchajúce prstyspália dve kalórie energie Na počesť Dňa Zemesom sa rozhodol pozastaviťtoto bohapusté plytvanie energie&prírodných zdrojova tak už nenapíšemani...
Túlavý tieň, ktorý mi neustále určuje môj pevný bod.V hlave máš bubnujúci zvukaponáraš sa,aby voda prehlušila rámus.Železná lopta omotaná okolo členkov bráni,aby sa tvoje nohy nikdy nedotkli Zeme.Kto je jahňa a kto nôž?Prehĺtaš zvuk, hlasnejsí než zvony.Si len tieň,pomaly tancujúci v mojich...
Zobudila sa. Na okraji jej stola stál malý hrnček a v ňom zvyšok včerajšej kávy. Celá miestnosť bola naplnená zvláštnym jasom a vôňami, no ona a jej pohľad nabúravali túto zdanlivú harmóniu. Viečka mala opuchnuté, bielka začervenané a jej nádychy a výchydy pôsoboli akoby boli vykonávané s veľkou námahou.Bola vyčerpaná.„Autumn, vstávaj, prídeš neskoro!“Veta, ktorú nenávidela viac ako...
Zrevala do neba...Zrevala do šíreho neba plného vtákov, oblakov, modravy.Vyžiadala si modré z neba,z temravy.Z mračna si uchmatnúť chcela kúsok z mliečneho neba.Zrevala do zeme...Zrevala do tej mocnej zeme,do plášťa planéty,či mohla by kopať do húšťavy,dolovať humus a trávy,jamu si vystavať.Zrevala do zákop...I tu sa ozvalo dunenie mocných hlasov.Ozvalo sa prvý raz:„Prečo,...
Kým budeš človek človekomNedokážeš vidieť z vonna seba sám Zemým pohľadom Ty zakladáš si finančneVo všetkom sú len peniazeVieš, že za ne kúpiš veľaČo tam jedno mŕtve zviera?! A už rúbeš ďalšie stromyKlienti chcú nové domy! Človek neváži si matku zemkým temperament skrytý máČlovek neváži si matku zemKým neukáže silu dna Dobre vieš čo privolávašDobrovoľne smrti mávašŠpiníš vody,...
Akokoľvek vysokú vežu postavíš, k nebu sa nepriblížiš. To sa Ti iba zem...
Tvoj upretý pohľad na zemvzbudzuje vo mne túžbubyť zemouktorej venuješ pozornosťa predsa po nej...
Studnica času je na konci tunela,mladá, pekná, stále osirelá,v jej večnosti sa stráca dej,nič už nie je jasné...Búri sa láva, aj to sa stáva,tlkot matky Zeme je tu pre všetky tvory,lístie šumí na poplach,nič už nie je jasné...Veľa hviezd, no málo hniezd,človek vedie pelotón,vánok musí zosilnieťa hneď to bude jasné...Hroby stromov, hŕba domov,panda už nemá vlastný raj,hurikán zaplaví...
Nahlasprecedíš kvapkurodokmeňom tušení,nedajú ti spaťpadáš do šachty svojích blúdeníchcú sa s tebou hraťzarazíš hromozvod do zemezaslúžene to ustojíš,dar genómuiba detský smiech ti napovieže tu...
Štyri elementy Rúk našich sila, kráľov meč a zlatá koruna, nezatienia temnú moc, moc, čo svetmi pohýna. Na počiatku pri nás stála strašná mocná sila síl, teraz zánik by však mala na svedomí, sila síl štyroch víl. Každá zvlášť je seberovná, všetky spolu naveky, spúta Slnko, Zem a nebo, démon bohýň odveký. Dáva...