Knižnica literárnych diel (138)
21. Vyhasnuté ohnisko
Stopy v prachu,zabudnutý zošitna dne časom ozdobených kníha dedovo bambusové kreslo,v ktorom už len vietorobčas vystrie unavené údy -sladké ticho... prelína čassvojím medovým blúzs nekončiacim refrénom spomienoka vokálmi zaplesnených diapozitívov,čo márne prosia o kúsok svetlavyhorenú žiarovku premietačky.Kopy dosák,ktoré stratili privilégia lesklého nábytku,pod oknom bez...
22. Parchovanské duby
A stoja pevneParchovanské duby,dva-tristo rokovod prvého dotyku žaluďa zo zemou.Kropené vlahou nebeských vôdkŕmené vôňou agátunasiakli múdrosťou piatich generáciíotúžené v ohni,v daždi,už dávno nie sú súčasťou záhradya zámokdedov našich rúk,umeniečas dávno zomlel na prach,ako aj ľudí,čo v ňom žili,len oni stojatichona brehu rybníka-tristo rokovv padajúce listypíšu osud človeka,aj keď sa ich to...
23. Duša na invalidnom vozíku
Ján Niský |
Báseň |
16. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 324 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Prepletám prsty pomedzi trstinové steblána dne šupiny uhynutých rýbhrajúc sa teplom slnečných lúčovtrblietajú cestičkuhlbšie a hlbšiedo tmy... strach?-prekričala jemnosť bahna,čo sa nežne prihovára pätám na noháchaj vietor ustal fúkať folklórdo umastených vlasovkráčam čoraz ťažievoda siaha takmer po páscítim chlada Ona nie a nie povzlietnúťhnilobným lístimvyplnila priestor očí,aby nevidela...
24. Metastázy
Plač premáha smiechradosť bolesť striedapupok sveta v blahobyte,no okolo biedaaj noc je černejšiaa menej hodín má deňčlovek robí,čo musípre pár jedincov,ktorí dupú rozmaznane"ja to chcem!"slnko pre každého rovnako svieti,nuž prečo výstrelmijeden druhémutúžimezhasnúť života pochodeňlúpeže,krádeže,zlo a nenávisťbujnie v metastázya niet liekprevencialáska a smiechsú len na...
25. Mátoha
I.Prešla...zaobleným pazúromma škrablana piatom stavcikrčnej chrbtice.Ľadový úškrnsa zmenil v smiech,čo namaľoval červeň na lícei roztočil rehot v srdciroztopašnej pavice...zase som to nebol ja...II.Včera som ju opäť stretolza rohom našej ulice.Mala božské teložiadna kosa,žiadne kostinamiesto čiernýchbiele rukavicea úžasne sa smiala,len človek,čo neodolal jej bozkustuholv ďalšiu trofejdo dubovej...
26. Už ma nepočúva
postoj chvíľuzastav sa,časpozri na ten krásny priestorvdýchni vôňu ľudíokús chuť zemei smrti daj oddýchnuťmá plný batoh dušínevládzenedbášani na spev vtákovaj vietor nestihá ofúkaťživej hmoty boľačkyslnko vylúdi iba krátky úsmevpretože mesiac už opäťsmutne roztancováva hviezdyna čiernom plátnedo ktorého tyneľútostnevkladáš rehotdivej zverinepostojíšnedbáš na prosbylen nútišprirýchlohlávku...
27. Zabudnutá
Ján Niský |
Miniatúra |
4. septembra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 283 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Aj po desaťročírovnako škrípuokaté reťazena hojdačke,ktorej farbuuž pamätajú,len stromy v okolí.Cez orosené očivediem s ňounemé rozhovory:v ľavom slza šťastiaz prežitého včerajškuv pravomobrovitá riadne osolenástrachomzo zajtrajšku.Aj po desaťročírovnako škrípuokaté reťazena hojdačke,ktorej farbuuž pamätajú,len stromy v okolí.Jedine trávapovyrástla do výškya vietor sfúkolzbytky ľudských...
28. Slamenný vdovec
-Večer-Už po druhý kráthladím unavenou rukouzbytky tvojho dychua z ovčieho rúnavo vankúšizaspávampočúvajúc tónymedovej piesne,ktorú mi zanechali tvoje uši. -Ráno-odpadne zo stenyďalší list,z kalendára.Vdýchnem mupôvab albatrosaa jemným oblúčikomdarujemjediný letdo krajiny nepotrebna...už len päť dnía štyri...
29. Teplomilky
Vraj nenáročnéFloxy?-a ľahko sa pestujú.Sú okrasou každej mužskej skalky,tých v čiernom-horných desaťtisíc...Vytvárajú kobercebielých,ružovýchba až červených kvetov.Vzácne druhy,čo čoraz častejšie kvitnúa falošne sa tešia šedomodrým kvetom,lebo najradšej majú ties karmínovým očkomvsadené do kusahrejivého zlata...Rozchodníky?-tie sú vraj vďačné a trvalky,lenže milujú slnko,a preto rýchlo utečúz...
30. Čiernohviezdník Kapitola 5. Hostinec u jednorukého Michala
Hoja hoj!Hoja hoj!Páni pijú hoja hoj!"boli to prvé slová akejsi piesne,čo som okrem hrmotu kolies a dupotu koní počul po neuveriteľne dlho vlečúcomsa čase strávenom v drevenom koči.Zneli ako balzam na unavené uši a tuším aj celé moje telo sa pousmialo. Koč odrazu zastal.Dvere sa otvorili.Ztuchlé vnútro môjho doterajšiehonedobrovoľného...
31. Naboso okrajom raja
Na krivú kamennú tvárpoložili kus drevaa vdýchli doň život anjela,len ebenovo lesklé krídlanikdy nevzlietnú. Tu zastal čas,ktorý hltam očamia dole dušou steká michuť rajskej dužiny,kde lesy sú plné húb,stôp divinya jemnosť machustrieda papraďové rokliny. Tu spev vtákovi šum lesakrášli serenádu pokoja,ktorú hrá horský potočikzábleskom striebrana suché,slamenné stebláa bublinyz bielého...
32. Kamene sa mi smejú
Nemám nič,čo by som po sebe zanechal.Hádam dnes,keď som poobede vstala zaprášeným prstomutrel lepkavý pramienokstekajúci dole kolenom. Aj ten som,len tak nedbaloodhodil... ...a štyri ohnivo červené kvapkysa silou mojej túžbyvpili hlboko do zeme,zanechajúc odkaz pre ďalšie generácie: aj...
33. Mucha Hlucha
Bzučí blízko v povetrí,objavuje nový svet,zvyšok chleba,sladkostínajkrajší je pre ňu kvet. Tu v postieľke sladko spinkámalý púčik človeka.Volajú ho Tinka:-zrazu ťažko zavzdychá. Na líčko jej spadla tiažbzučí hnusne do uška.Už aj od-tiaľ rýchlo maž!-plaší monštrum bábika Emuška. No monštrum pokojne si ďalej lieta,sadá z čela na líčko.Veď je to ešte dieťa!-karhá ho červené...
34. Múza
A keby som vedel básniťzdobil by som každý verštvojími hnedými očami A keby som bol socháromobdaril by som každú sochutvojími perami A keby som vedel piecť,tak jedine koláčs tvojou obľúbenou vôňou škorice A keby som vedel kresliť,tak jedine túžbubozkať Ťa na líce A keby som vedel maľovať,tak jedine na čierný papierbelosťou tvojej pleti A keby som bol kováčomkoval by...
35. Nekonečný príbeh
Pomedzi prstynežne ako vánokuniká mimentolová chuťtvojho dotyku. Brušká prstov plačúpo opätovnom osviežení,lebo vedia,že ich čaká tvrdá robota,no nevedia,čo šibal srdce vie,že ráno zostarneslnečným dňomv starca,ktorý sa brodí v čiernej tme,a že mentólová chuť tvojho dotyku,v náruči mojomopäť...
36. Iba sekunda
Pohladila maúsmevomsrdiečkových piera ja dodnes neviem,či to nebol prievanz otvorených dverí,čo ma na sekunduzabalil do nezabudnuteľnej galiby:syndrómu...
37. ČIERNOHVIEZDNIK kapitola 5.b Čiernohviezdnik vysvetľuje
Ignác vošiel do kuchyne.Modrým uterákom si pretieral mokré vlasy."Sadaj"ukázal som na stoličku vedľa seba.Frederika stála opretá o kuchynskú linku."Poobede,keď si bol pri mne v izbe mal som už dosť počítača a keďže vonkupršalo napadlo ma,že si z teba trošku vystrelím."začal svoje vysvetľovanieignác."Nastavil som uspatie počítača so šetričom obrazovky,na...
38. ČIRNOHVIEZDNIK kapitola 4.b Tajomstvo ebenovej skrine
Z temnej tmy ma vytrhla príšerná zima.Po celý čas som cítil Ignácovu prítomnosť,akoby stál vedľa mňa a niečo mi tou čiernou tmou chcel naznačiť.Nevidel som však sú-vislosť s miestom,kde sa práve nachádzam.Pozriem sa na nohy,tie na tom boli najhor-šie.Hompáľali sa mi v tečúcej vode a nohavice aj topánky boli úplne premočené. Vrátil som sa k svojmu bicyklu,opravil spadnutú reťaz...
39. Anjelik pre Simonku
Plačem nad stránkou novína vo svojom vnútri som tam,s teboupred otvorenou bránou,zo svojích rúkponúkam Ti anjelika,aby si sa necítila sama.Neviem akú máš rada farbu,preto som mu obliekolbielé rúcho zdobené bodkamivšetkých farieb sveta,do rúk jeho vkladám kytičkutých najchutnejších sladkostí,v prípade,že ťa pohladí hlada v albume fotiek,čo má v podpazušísú uložené najkrajšie obrázky...
40. Celý život prežitý v jedinom pohľade
Zatvoril som očia nekonečnou zdala sa chvíľakým odišla vôňa jej parfému,prstami stihnem modelovaťštyri ročné obdobia,až padne k zemizožltnutý,suchý lista mňa ovládne príjemný chlad.Mólo je prázdne,v okolí iba šum morských vĺna čajka,ktorá svojím spevomzakresľuje do drevenej podlahystopy po korčuliachneznámej...
