Prebieham cez ulicu, možno ma uvidíš, v myšlienkach sa denne vraciam k tebe, možno je to závislosť, alebo len citový kolaps, nedokážem si totiž predstaviť, že raz sa mi prihovoríš, možno vtedy zistím, aké veci, sa ľuďom stávajú, keď sa vďaka ignorovaniu stávajú silnejšími a som silnejšia, nezasvecujem svetlo, keď vietor silno veje, to čo ma nezabije, ma posilní, kroky v mojej hlave, už...
spadla hruška zelená obila si kolená...
v noci sa budím na tvoj výkrik, možno by si mi jedného rána mohol povedať, kto ťa desí viac, či to, že ťa držím, alebo smrť, ktorá sa nám postavila za záves pri okne... chcem nájsť viac, niečoho, dýchať bez teba, nebudem navždy tvoja po ránu, na teba nebudem kričať, že ťa nenávidím, možno rozlejem na teba vriacu kávu, a rozbijem o stenu hrnček, pretože som sa dozvedela, že si ma...
zmývam krv z mojich rúk, pretože si povedala, že som ťa zabil, nie je čas hrať tvoje hry, nemôžem stále pred tebou utekať, ja ti sľubujem, že sa ti postavím z očí do očí, jedného dňa sa postavím pred tvoje dvere chcem zmeniť svet zbaviť sa toho tieňa čo ma prenásleduje, čo ťa vraj zabil zmývam krv z mojich rúk, len aby si povedala, že si klamala, nemôžem sa hrať tvoje stupídne hry, ja ti...
Je prosté sa vzdať, zahodiť všetky veci, ktoré sa ti nepáčia, ktoré nenávidíš, poslať bolesť a všetky tie veci čo ti jebú do života spláchnuť. je lepšie to pustiť k vode, a tváriť sa, že nijaký problém neexistuje? vzdávam sa, nie som na to modifikovaná kašlem na teba, nie je nič s čim by si mi mohol pomôcť nie je nič čo by si mi mohol dať, všetko som to spláchla, ty a tvoje keci o "peknom...
nevidím, nepočujem, nehovorím,slepá som, a musím? aby ma svet...
...niečo mi chýba, nie som pri tebe? máš strach? čo keby som odišla? nikto nepočúva, nikto iný by sa nestaral, nikto nezistí, čo raz opustím nikto sa nezaujíma o to, koho každý deň nachádzam v bezvedomí vlastných myšlienok. dopadajú ako tieň, ktorý nás núti vyhnať šťastie pochované pod smútkom. vieš, že kým budeme plakať, dovtedy nebudeme padať nižšie, niekedy, keď sa otočíš už tu nie...
Tam je koniec, tam vidíš, čierne svetlo do ktorého padám, pomaly sa vtierajúce cudzie myšlienky, naposledy poviem cítim sa cudzia,nezhovorčivá zakonzervovaná vo svete, rozpáraná ihlou, umučená úsmevom vezmi ma za ruku necítim sa živá myslíš, že ja nemôžem byť opustená?len preto, že nie som mŕtvá? necítim žiadny vonkajší život len stále skrývanie sa pred každým tam je koniec, ako môžeš...
Každé ráno, sa tešil na západ slnka, mal mu vletieť do dlaní ako to robí Mesiac, keď osvetlí dušu noci. osvetlí priestor miestnosti, kde sa nachádzal, aby jeho oči neboli také slepé. Tma, bola pre neho utrpenie...utrpenie, sa nazývalo tmou. Bol sám, a byť sám v tme je horší pojem ako peklo. keď Mesiac vybuchuje v jeho očiach, necíti sa sám, len čaká kým príde ráno. kým mu slnko nevypáli...