V krajine bielo-modrých obkladačiek žil malý nafukovací krokodíl. Každý deň plával vo vani a túžil mať uši veľké ako slon. Pravidelne pil malinovú šťavu a visel zavesený dolu hlavou na vešiaku. Nič nepomáhalo. Uši sa mu stále nezväčšovali. Nechal to radšej tak. Po večeroch vyplával nad hladinu a z malého okienka pozoroval starca na poli. Vedel, že raz príde. Okrúhly mesiac pil slamkou vodu z...
z knihy vytrhni zopár zažltnutých stránok svojimi rukami vdýchni im život všetci s tebou poletíme na papierovej labuti (Nasaďte si okuliare - toto bude neobvyklý spôsob letu) nadránom vhoď obhryzené hviezdy potkanovi do klietky a sfúkni penu z opitých...
v očiach modrého psa odráža sa zabudnutý kúsok nehy belasé klbko vyblednutých spomienok leží obhryzené v tráve už dávno neprší do vyprahnutých...
Edmund stál uprostred továrne a vdychoval vôňu čokolády. Žalúdok mal úplne stiahnutý a zo sladkastej arómy sa mu zakrútila hlava. Posunul si okuliare vyššie a trasúcou sa rukou otvoril dvere. Za stolom sedela žena neurčitého veku. Jej kypré telo sa ledva natlačilo do nadrozmernej stoličky. „Vy ste ten nový programátor?“ vyštekla na neho. Trocha odskočil, lebo sa mu zdalo, že na neho z tej...
slnko si umylo žltú tvár do modrého jazera vpadlo zopár kvapiek potu ryby sa hrajú s farbami premenili hladinu na zelenú...
V noci porodila štyri deti. Do rána sa všetky stratili na neďalekej lúke. Vyšli vonku cez odchýlené dvere, keď prala plachty zamočené od krvi. Odvtedy ich už pokope nevidela. Aspoň mala pokoj a nemusela ich dojčiť. Obliekla si zašpinenú zásteru a do hrnca so slanou vodou vhodila zopár vysušených kukuričných zŕn. Chlapec stál pri jazere a pozoroval vtákov. Z rúk si poskladal ďalekohľad a...
Teta Frederika ma nemala rada už od môjho narodenia. Keď som bol ešte batoľa, očúral som jej tvár, keď sa nado mnou skláňala. Najhoršie pre ňu bolo, že to bolo práve v deň, keď sa slávili moje krstiny a v našom dome sa zišla celá rodina. Ale myslím si, že aj keby sa toto nebolo stalo, aj tak by ma nikdy nemala príliš v láske. Okrem svojho odporného kocúra a sladkostí asi nemala rada...
tamarín s čelenkou vo vlasoch zaspieva o tmavých očiach černejších ako nebo nad sieťami rybárov z Taganga keď sa naň dívaš zatvorenými viečkami na hojdačke z boa kníše sa dieťa tlieska mu rúčkami a smiechom rozbrnkáva struny mandolíny na člnku z kokosovej škrupiny hladí vlny Rio Magdalény z brehoch mu mávajú mŕtvi Čibčovia z granátového jablka vylúpol červené slnká hádže...
stromy sa pýšia vlastným perím pod našuchorenými konármi ako kvočky skrývaju nedozreté jablká netopiere vyzliekajú noc trepocú plutvami o hladinu a pri tanci odhrýzajú odrazom hviezd hlavy mesiac je biela piškóta v pazúroch nemého papagája až nadránom ho vnorí do jazera a spod krídel vytiahne rozospaté...
v prítmí izby dýcha sklo a nasáva svetlo z pouličných lámp schúlená v objatí svojich rúk prstami na tele zahrá si nemú nočnú hudbu do okna vkreslila zopár vlhkých tónov čo unikli jej z úst po koncerte nikto nezatlieska len malá bábika utrela si zaprášenú slzu do nylonových...
... alebo ako mačička Ninive piekla guľaté koláčiky pre kocúrika Valentína ... Februárové slnko sa zaprelo do statného duba, lenivo si škriabalo chrbát na starej drsnej kôre, keď mu do obrovského nosa udrela silná vôňa škorice. Skĺzlo po dlhom konári na zem a zvedavo nakuklo do obloka. Pri kamennej piecke sa zvŕtala mačička Ninive. Jednou rukou miešala nejakú dobrotu v miske a druhou...
kráča malým mestom v tieni bielych kozorožcov Tak sama ... skladám si jej obraz z kúskov slov marhuľových makov a divých čerešní na dlani malý gramofón ošúchaný láskou z ktorého znie tiché blues možno prstom prihladí si prameň voňavých vlasov keď sfúkne z torty plameň...
V očiach zvädli divé maky v ústach roztápa sa kúsok hliny čakáš oblečený studenou tmou v sklenených dlaniach už dávno netancuje malá baletka plačem ... sklonená nad mŕtvym ramenom tichej rieky a z očí padajú mi kukuričné...
Sedel som na starej marhuli a otrhával jej zrelé plody. Prsty sa mi zabárali do mäkkej dužiny. Vylúpol som kôstku, vložil si ju do úst a zvyšok hádzal na zem. Chvíľu som tvrdý kúsok omieľal v ústach a hľadal vhodný zub, ktorým ho rozdrvím. Poriadne som cvakol zadnými stoličkami a dorazil to tvrdým úderom ruky. Vypľul som rozlámané časti a konečne sa dostal k vytúženému jadru. Z vrecka nohavíc...
Marlow mal všetky predpoklady k tomu, aby bol šťastný. Vlastný dom, rýchle nové auto, peknú priateľku a dobre platenú prácu. Napriek tomu chodil často zachmúrený a premýšľal o zmysle svojho života. Včera sedel v kresle a príšerne ho rozbolela hlava. Bola to neznesiteľná bolesť. Šúchal si pulzujúce žilky na spánkoch, ale nepomáhalo to. Najradšej by si vylúpol boľavé oči a uložil ich na chvíľu...
Karol Pytón sedel na starej rozheganej zelenej pohovke a sledoval svoje najnovšie amatérske video. Dalo mu dosť zabrať. Doteraz má z toho na čele hrču. Pošúchal si ubolené miesto na tvári pri spomienke na kabelku, ktorou ho mlátila svižná tridsiatnička, keď ju nenápadne natáčal v kabínke, kde si skúšala plavky. Kameru ukryl do tašky, ktorú dosť nešikovne zavesil na roh kabínky a tá sa...
jesenné slnko pomedzi lístie stromu hladí...
Nikdy mi nepovedala svoje pravé meno. Nechala sa oslovovať Amélia a mne to vtedy stačilo. Miloval som plachý pohľad jej zelených očí, drobnú útlu postavu a hlboký smútok jej duše. Ľahučko sa vlnila v bielej priesvitnej košieľke a potom sa ako psík schúlila k mojim nohám. Kľakla a pozrela mi do očí. Chvíľu som sa do nich díval držiac ju za hlavu a snažil sa prísť na tajomstvo jej smútku....
Malý Cumi prechádzal slabo osvetlenou ulicou. Už druhý deň nič nejedol. Ledva sa udržal na svojich chudých nohách. Žalúdok mu nepríjemne škvŕkal, pred očami sa mu zahmlievalo. Únava a hlad ho zrazila na zem. Sadol si ku kovovému kontajneru. Z posledných síl sa chytil o kovové ucho nádoby. Odkryl veko a prehraboval sa v smetiach. Nádoba bola poloprázdna. Musel sa postaviť na špičky a predkloniť...
„Kto ste?“ skríkla stará dáma, keď zapálila svetlo v kuchyni a zbadala v nej stáť asi štyridsaťročného muža. Chlapík prekvapene zaklipkal očami a dezorientovane sa rozhliadal po izbe. „Som Henry,“ odpovedal muž a stále sa nechápavo obzeral po malej kuchyni. „A čo tu robíte, Henry?“ prísne na neho pozrela. „Neviem. Naozaj neviem. Pamätám si len, že som vystúpil z auta a šiel kúpiť deťom...