Vyberiem sa náhodou chodníkom izby a ľavou (som trinásty blázon) nahmatám knihu a ľavou ju otvorím Čítanie po sliepačky (zniesť vajce?) som si istý že čo je v ňom je o mne? ...môže niekto rátať s vlastnou smrťou alebo iba s ňou? V agonickom smiechu zakódovať nový život Čím si je človek ak si je sám Bohom? Odpustí si ak sa vyspovedá sebe alebo ak si dokáže odpustiť odpustenie?...
Až sa zajtra vrátiš ruka v ruke pohľadáme v tvári zošúverenej od bolesti naše začiatky Potknutia zasypeme bozkami vyklíčia návratmi k nevedomosti spotených dlaní Izba prevoňaná milovaním v bielej košeli pôrodného oddelenia Plač znak dobrej kvality našich úmyslov Šepkám - milá, milá,...
Zaviaty v oku periskopu a s fajkou pier medzi zubami dusím sa tvojím bielym telom ako chlebom Fontány nôt dopadajú do panovačnej sopky Jablká zavoňali zo škatule od topánok Potichu vŕzgame si bozky na pery aby sme nebudili susedov a vonku po špičkách vŕzga meluzína na počesť pochod čipkovaných...
Vždy je niečo prvýkrát držím tvoje prvé fotografie a vidí sa mi že sa vôbec nepodobáš Prečo nezačneš odtiaľ kde som teraz ja ale opäť sa rozbehne všetko odznova Ako vláčik na baterky cez maličké koľajničky výhybkyv sebafóry autíčka na zotrvačník a bicykel Nechcem predbiehať len si lietam Prepáč neviem písať keď sa na mňa niekto...
(trom) Sú tri jednej som rodidlá trhal pri vstupe do sveta druhej do nich vchádzam pri výstupe z vesmíru tretej som ich daroval aby som mal kadiaľ opäť prísť Sú tri hviezdy Prvej patrí súhvezdie Blíženci z ktorého som bol z lona vyvedený ešte súčasť matky aby jedna z dvoch Kappa na Zemiv prešla cez Styx skôr Druhej velí Aldebaran v súhvezdí Býka vyvolenej z iných rodidiel na...
v nočnej tme je každá čierna te - an tvoja jadrová jama Agrippa nešťastný že sme ho nenašli na pyžame vlnky tela diskutujem s Platónom o tom i o inom neodpovedá keď tekuté zbytky mozgu v lebke a sviežu vodu v pohári spája smäd hák od vagóna vidíš si oči? hlísty sa derú z výkalov v tráve nad čínskym múrom znie tvoj te - an z Nettesheimu sa poklonil svojmu predklonu čo spája hák...
Ponorím sa do vĺn tvojho tela Na pokožke urobím pár temp Oblečiem si ťa moja žena ten oblek zo živého čo živé do živého krásne robí...
V železnom brnení ako šupinatý kapor pribíjam klincami na skrížené drevá dve ruky a pár nôh. Železo vniká cez kožu a svaly, ozve sa slabý ston. Križujem, a viem, že seba. Fajčili sme cigaretu za druhou. Sanitári si sadli s nami. Ticho prenikalo do dymu. Vždy pred cestou si treba posedieť, vždy pred cestou, vravela si. Minúta úcty samej za seba. Na kolenách som hľadel do tvojich prázdnych očí,...
Nehodím tvár do žita V nočnom svetle uzlím uzlík k uzlíku v spletitej sieti mozgu Dnes vyhlásila generálny štrajk sivá kôra môjho vzorca relativity Nech sa zdám smiešny pod mikroskopom vlastných predpovedí dohadov obáv tvrdení Áno Vyhlásil som vojnu sebe samému proti sebe za seba Tak ako ráno otváram dvere na toalete a drží ma vedomie bytia Nie Nehodím tvár do...
Keď sa dotýkam tej smiešnej pravdy na prelome doterajšieho pohŕdania ňou a vlastným poznaním, musím pripustiť možnosť, že ak by som nesiahol po tebe, Isidore Ducasse comte de Lautréamont, aj tak by som to vedel. Ten výsmech prázdnym dlaniam, ktoré v pokore prirodzenia čakajú na spasenie, bez chuti siahnuť, aj keď chybne, na Parnas, sa mení v úctu, či práve oni nie sú múdrejší a...
sám nahý si sadám prázdna schránka od tabliet deraví môj dych na mokrých lúkach kráka vrana: vráť mi mláďa smrteľný strach miešaný v pohári snára odkryté hanby sa menia na módu škeriace zuby dverí šakal zazerá na vzpriameného predátora s nožom v papuli nezdvojí v jedno laná boj o nočný klam opustené lešenie rozvaliny skostnatených...
Emil Karol Kautský Kauza Štefánik Matica slovenská, Martin 2004 Význam knihy Emila Karola Kautského (s plným názvom Kauza Štefánik - Legendy, fakty a otázniky okolo vzniku Česko-Slovenskej republiky) preverí až čas. V každom prípade Kautského kniha ašpiruje na jednu z najvýznamnejších historických prác v tomto odbore. Nie preto, že Kautský stavia smelé historické hypotézy, že...
Básnikov musí bolieť svet inak by nemohli o ňom písať rozháňať mrazivú hmlu a rozbíjať si hlavy o múry Básnikov vždy bolí celý človek keď sa zem krúti naopak a hľadajú vieru v čiernej diere čo raz aj tak každého zhltne Básnikov nik nezmení zostanú vždy nemenní a ich úlohou je búrať smútok čo pramení im v duši Básnikov nechajte plakať ich slzy umývajú rany sveta a báseň - ich nevinné...
Každá nová kniha je chlieb ponúknutý od priateľa preteká žilami pier život človek dáva na papier ruky od tlačiarenskej vône s úctou držia pokojné tône búrlivých chvíľ Krájať sa na tanier pod kritiku očí nechytať sa slamky nožíkom fantázie brúsiť zo stromu list vrátiť sa s novým...
Silvester bol súdničkár a starý mládenec, ktorý zanietene písal o smrti. Tri jeho knihy súdničiek patrili tamer ku klasike v tomto žánri. Smrť ho fascinovala. Rozmýšľal nad tým, kam všetci tí mŕtvi odchádzajú. Či to bola nevlastná matka chlapca, ktorý jej v opitosti odsekol mačetou hlavu, alebo počerný chlapík, ktorý si len tak v teplákoch vybehol z chatrče kúpiť cigarety a zabil ho neznámy vodič...