Hirato bol hore celý čas, odkedy Uzuru odišiel. Vôbec sa mu nechcelo spať. A aj sa trochu bál, aby nezaspal. Už dávno odložil písacie potreby. Teraz len sedel s mečmi pri sebe a snažil sa spomenúť si, prečo tak nenávidí vlastnú rodinu. Nenávisť v ňom musela rásť už od mladého veku, pretože si nepamätal kedy to začalo. Aj Wabashi musel platiť. Síce si nespomínal kedy ho nejako ponížil, no vedel že...
Pätnásť. Naozaj to bolo už toľko? Alebo je to málo? Pätnásť rokov už bol zlodejom, no pre neho to nebolo nič výnimočné alebo čudné. Bola to jeho práca. Nič viac a nič menej. Premýšľal o tom, keď sa prechádzal po cudzom byte. Z izby do izby.Obzeral sa po hodnotných veciach ako pravý znalec. Ale vlastne, on sa za znalca považovať mohol... Poťažkal nejakú vázu, ktorá sa mu zdala vzácnejšia, poriadne...
PROLÓG Nad Hlavným mestom sa skláňal súmrak. Vzduch však bol ťažký a nehybný. Starší hovorili o búrke, no na červeňou zaliatej oblohe nebol ani jediný mrak. Ruch mesta pomaly utíchal a kde tu sa ukazovali prvé neisté plamienky z pochodní a košov.V paláci, v centre mesta, sa taktiež pripravovali na noc. Služobníctvo ticho našľapovalo po drevených podlahách, stíšenými hlasmi si predávali úlohy...