Zamyslenie IPre ženu je lepšie byť krásna ako múdra, pretože priemerný chlap lepšie vidí ako myslí.Preto tie, čo sú viac krásne než múdre, skôr uspejú u priemerných chlapov.Múdre hľadajú nadpriemerných.Zamyslenie IIDominancia a tolerancia sa príliš netolerujúJedna z nich vždy dominuje.Zamyslenie IIISvojich ideálov sa buď vzdaj,alebo za ne trp.Zamyslenie IVNezáleží na tom,akí sme,ale čo robíme pre...
VrahToľko zabitého časuA toľko možnostíako ho nechať žiťDobaKeď niekde počujem,že je uponáhľaná,ponáhľam sa odtiaľ prečPo smrtiNeplačte pre mňa.Ak som mal spekla šťastie, som už v nebi.ExtrémistaExtrémista nie je človek, ktorý sa práve zbavil svojej trémy.Fantómov syndrómMyslím, že som pri tom požiari prišiel o obe horné končatiny. Ale ruku do ohňa by som za to nedal.Hra svetla a tmyOtec mi to...
Tvoje ústa sa hýbu no vydávajú iba zvuky Jazyk mláti o podnebie Márne Vety čo si kedy povedala zmenili sa na chumáčiky pary Sú fuč Už nevyslovíš slovo, ktoré bude slovom Len prázdny, dutý zvuk Čosi ako „s ľ ...
Život je zúfalý viac než sme dúfali (Ľudové nariekanky) „Takže vy ste lefter?“ spýtal sa vyšetrovateľ prísne. „Nie,“ odpovedal Karol pokojne. „Felter. Ef-é-el-té-é-er. Musíte to tam mať nesprávne napísané.“ „Aha,“ povedal vyšetrovateľ a trvalo mu asi tri sekundy, kým pochopil, čo spôsobilo to nedorozumenie. „Nepýtam sa vás na vaše meno, pán Felter. Pýtam sa, či ste členom hnutia...
Mám rádkeď sa ku mne večer jemne pritúliš(vždy tak umne, podozrivo) Si myščo sa v tme na mačkumeníSi plachý divochSi nežný originál...
„Moje úmysly a moje ponožky sú čisté.“ neznámy rytier z 13.storočia „Darf ich?” ozve sa za mnou ženský hlas a vzápätí jeho majiteľka (nečakajúc na odpoveď) odvážne (či skôr drzo?) vkĺzne pod môj dáždnik. Už z prízvuku sa dá ľahko poznať, že je tu (rovnako ako ja) cudzincom. Musím sa priznať, že pokiaľ ide o dievčatá (o ženách ani nehovoriac), som...
Čo tu po nás Čo tu po nás Čo tu po nás zostane? Naše deti Naše súdy Prázdne vety Plné ľudí Štyri biele vorvane Čo tu po nás zostane? Naše detstvá Naše dlhy Biele miesta Čierne čmuhy Nedoplatky za dane Čo tu po nás zostane? Naše žiale Naše smútky Možno malé Dobré skutky Jeden štupeľ od vane Čo tu po nás zostane? Naše túžby Naše zlosti Trochu...
[V povodnom zneni s Cundovymi titulkami.] Zdravim vsetkych pozemstanov a pozemstanky, tu, na planete Heidelberg sa zase deju veci, o ktorych stoji za to napisat. [Co ten Boris zas blbne s nejakymi planetami, pozemstanmi, apod. Asponze nepodlahol StarWars manii a nezacal tento mejl "In a galaxy far away...."] Predovsetkym, rad by som sa najprv chvilu venoval mojmu medziplanetarnemu...
Mal som o čom premýšľať. A najmä, mal som na to dostatok času. Odhadoval som, že do cieľa dorazím večer, niekedy okolo šiestej. Snažil som sa utriediť v hlave všetky fakty, ktoré boli k dispozícii. Od detstva som žil iba s matkou, svojho otca som nikdy nepoznal, dokonca ani z fotografií či matkinho rozprávania. Nikdy o ňom nepovedala ani slovo. Samozrejme, vždy ma zaujímalo, čo sa s mojím otcom...
Vonku sa schyľovalo k večeru. Ešte raz som prešiel všetky zadné miestnosti, aby som sa presvedčil, či sú prázdne. Vo vstupnej hale zostalo už iba zopár ľudí. „Prepáčte,“ oslovil ma akýsi postarší muž. Šiel som práve po kľúče. Do konca návštevných hodín chýbalo necelých päť minút. „Áno?“ otočil som sa. Niečo ma na ňom zaujalo. Nie teraz, ale už pred chvíľou. „Prepáčte,“ povedal ešte raz. „Vy...
Ten deň bol pre Kláru výnimočný. Rozmýšľala, kedy naposledy cítila podobnú radosť. Či to bolo pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď sa vydávala, alebo niekoľko mesiacov nato, keď sa jej narodil Jakub. Alebo keď sa tešila na prvé Vianoce vo vlastnom dome, to mal Jakub už takmer štyri roky. Spomínala na tú príhodu, ktorá sa jej stala, keď boli vtedy spolu v kostole a ona ho nechala...