za plotom v zelenej panoráme; slnko už trocha vybledlo o pol piatej s košeľou prilepenou na tele sledujem krotký dialóg topoľov sú to len náhle slabiky letargie nečujné kopance tepla do bránice; ak sa ma zajtra prestaneš pýtať nakreslím pútač na svoje čisté...
slnko mi zapadlo za golier s ešte neopätovaným úsmevom hľadám suché miesto názorne uhýbam slovám ako keď pršia ohorky a z tvojich vlasov na mňa dýcha prchavá...
priznal som sa k večernému tancu prvé sneženie opelilo zvyšky leta v tráve tak chlapsky ufúľané slová sa zadali ovešané poverami že čierna je ťažká a s takým perím si zalietam len v noci čarbal som radšej holou rečou rozvité dlane usadené pohľady vraveli máme čosi (bezvýznamné) keď sa mi primkne k rannému prechodu medzi sférami vedomie o...
mám v piči kamene padajú na moju hlavu a krv je nevysvetliteľne iná ako vo filmoch od Tarantina - láska si láska alebo iba mánia? - mám v piči kým strieka si len alúzia na všetky predošlé...
náznak ruka láme konotácie v tvári výraz s úvodzovkami prichytený skrutkujem do srdca hlavolamy nutkavé myšlienky na nič identické s našimi neurčitými predsudkami - prázdno v byte oproti magistrále sa lepí na paplóny o chvíľu budú moje nekľudné údy znova začítané v tvojom pasívnom...
vstúpiš hladina preťatá chodidlami čerí sa otvorený priestor medzi nami- hra tieňov zuniace bránice všetko napínavé- sieť vlákien pohľadov stagnuje voči telefónnej šnúre - keď si ma viažeš zabúdam na svoje chlapské...
tri štvrte na sedem v mojom byte na prvom poschodí snažím sa odostrieť vôľu mechanizmom žalúzií vôkol neosobné ticho zosobňujem vzdychom a keď si pozriem do očí nevidím stružky po snení len suché kryštáliky v...
budem ťa opúšťať pomaly vyhradzujem si na to celý život a keby som to nestihol isto sa znova narodím ešte s tvojimi...
nesvietim tak som sa narodil v podzemí svojho tela na očiach blankyt tmavnúca aureola - tlmočím do seba mäkké posunky horúcim pieskom posýpam odlesk svetla na stehnách - nesvietim niekto ma sfúkol vypálil vstrebal môj svietiplyn - a už sa...
moje spustošené telo ešte hrialo ako gombičky na zástere ľahnuté polia stláčali miešky zrna vo vetre slnečné oje klenuli na mňa ostrý priemet boja už som len úpel s tvárou otvorenou do...
toto je poézia ticha preto počuť ju znamená načúvať tichu a počuť ticho si žiada viac než len ustrnúť v okamihu chce to aj z hĺbky vydýchnuť odlepiť ústa od fliaš nájsť tú zvnútornenú súhru dojčiat keď privoňajú k mlieku no omylom býva hľadať ticho v...
neobzrieť sa! zbohom je predohra prázdnin prašné dni tieniace poliam tečúce klasy moje slová akoby vdýchnuté do nádoby plnej limonády mútna voda v bazéne tváre s obohranými úsmevmi rodičia úzkostlivo chrániaci lepšie dni len si neskočiť do sŕdc nechať sa obkľúčiť úsmevmi byť vďačný za večer pri sviečkach nad kartami za pukanie v pahrebe pri čakaní na...
nechal som pootvorené dvierka k tebe cez škáru preniká svetlo a hreje kým ich nezavriem ostatné zostanú zamknuté ** posledné bozky pália zvlášť tie na líce niekto odchádza som to Ja je v tom nevôľa pachuť ulice posledné bozky sa netaja sú ukradnuté a vnímavé pošlú ťa točiť sa dokola do...
len tak sa kotúľať z kopca s červeným klbkom sem tam ho priľahnúť ako mača byť chvíľu šelmou chvíľu skoroanjelom len tak sa túliť k nohám zaspať pod stromom... ** videl som mača malo oči upíra taká nepríčetná krása chcelo sa líškať mojím psím papučiam a ja som ho nechal sám som...
emanácia môjho poklesnutého života rodí slzy a popol z cigariet ukrytý v záhybe rukávu môj temný priesečník vytláča cirkusové sny z traverzy a presekáva lano ktoré však spojím stotinou tvojho dotyku uschovaného pod pravým (lícom) ..nie som len blázon čo sa postrelil kvôli tvojmu...