Knižnica literárnych diel (137)
121. Vykričané
26. júna 2013Kričať potichu. O bezmocnosti mocných. O krátkej trvanlivosti pečiva, o zabíjačke počas pôstu, o milodaroch z vypočítavosti. O skurvených pravdách ukrytých v kuticiach kláštorov. Naložených v medovom chlaste, žuvajúcich brečtan. Nahých bez hanby, ostychu. Nahých a zmučených v slastnej agónii. Kričiacich potichu. Už niet čo viac...
122. Stena
Opretí o stenu z tieňov, sledujeme západ vychádzajúceho slnka. Míľniky našich klamstiev, skáču vo vreci po rozpálenej prašnej ceste. Vrany štekajú hlasnejšie ako minulý štvrtok, o minulosti našich zajtrajškov. Skazených. Polievajú potom čo z nás rastie. Tú hlinu rozdupať a spáliť. Bolo by treba... No komu sa...
123. (p)otrava
Tak ako zo spevákových úst vyjde falošný tón, z cigariet červený dym, ktorý rýchlo niekto vdýchne späť. V odtoku už nezostane miesto pre včerajšie raňajky, a v spánkoch sa búri krv. Bije zvon. Niekde v rozkroku. Tak je aj sex len krmivom pre čajky. Pre toho, kto príde...
124. Tep
Počúvam vlastný tep.Dva údery,jeden vynechalo.Ten patril upršanej strede.Nie a nie sa dorátať,lebo sval v hrudi sa zbláznil. Na kostole odbíja tri. tak kým padne aj severný front,vynechá protestne ešte jeden. Ten patrí tebe. Moja smrť....
125. Páli
Čaj sa rozlial na podlahu.V kaluži nárek,horúcimi slovami tíšil popraskanú dlážku. Keď si cukor ustelie na dne hrnčeka,nič to neznamená.Až keď si popáliš jazyk.Kaluž vyschne.A nárek sa ti vysmeje.Hlupák, rozum...
126. Vyúčtovanie
Mesiac zapadol do zadného vrecka tvojich nohavíc.Šmátrať rukou v priepasti.Pohľadu.Svitaniu vlastnému.Našla som v nich účtenku s textom.Na rozlúčku?To si nechaj. Takéto vyznania si píš do lavíc.Keď mesiac zíde.Z...
127. Britva
Vidíš môj úsmev, ale nevidíš slzy, čo sa trieštia na ostrí britvy, kde sa milujeme. Spolu, ale každý s niekým iným. Seba, aj druhého.Navzájom. A každý niekoho iného. Hrana sa...
128. Hazardná hra
Vyložil karty.Z hrdla sa vydral vzdych.Zrazu nebol ničím.Na stôl dopadlo eso a dvaja králi.Ukončil to s noblesou.Ako sa patrí. Toľkokrát blafoval.Vždy úspešne.Stlal si pod sebou prehnitú slamu,z poctivých peňazí.Až raz vyložil karty a...Všetku tú slamu za svoju výhru.Aj na kostol by ju dal.Keby mal istotu že to pach lacného vína...
129. Po ceste
Hudba hraj.Hraj do tanca hluchému.Nech krepčí ako majster sveta.Slepý mu ukáže cestu.Do tunela, vpravo a potom hore po schodoch."Ale počúvaj pozorne rozumieš?"Tak hluchý šiel za zvukom.Farboslepý ho odkázal na modro-zelenú križovatku.Farebný svet vysvetlil v necelých troch bodoch. Zo všetkých strán sa na chudáka valia príkazy.Ticho. No už je v cieli.V ústreti mu kráča veterán z...
130. Mladá
Rozdávať rozumy. Návody a rady. Ľudom čo si pobabrali život. Alebo sa na to len chystajú. Nie je na to príliš mladá? Je. Vyhrala tým že život jej naložil, a obsah slov je tým ľahšie konzumný.Aj keď...Každý má právo na vlastné chyby...Zvlášť keď tie slnečné hodiny tak rýchlo...
131. Pravda v chladničke?
Cez pohár z mliečneho skla sa dívam na čierny balet pomarančového džúsu. Zaplatila som si miesto hneď vedľa smotany a nedeľnej polievky z utorka. Namiesto toho stojím v stoke a moje vnútro sa plní vodkou s paralenom. Splachujem ju. Na dne toho pohára čo som spomínala v prvej vete, nie, vážení, žiadne klišé nepríde, nenašla som v ňom pravdu. Lebo ja...
132. Voľnosť alebo niečo v tom zmysle
Tancovala som bosá. V daždi. Blues. A ľudia si klopkali na čelo. Možno preto že to bolo na námestí. A bola som takmer nahá. No tie šedé fľaky okolo mňa nemali fantáziu. Chýbala im voľnosť. Skrátka. Žiadny vkus. Netušili aké je to krásne smiať sa. A pri tom plakať. Zdraviť náhodných okoloidúcich. Usmievať sa na bezdomovcov. Cez prechod pre chodcov skákať. ...
133. Klamstvá, ľahostajnosť a iné civilizačné choroby
Keď vyhasne život,vrátnik si v šere pivnice kávu zaleje.Čiernu ako jeho svedomie."Zomrel človek." zasmeje sa.Veď sa nič nedeje. Brat bratovi kopal hrob,sestru doň pochovali.Smrť, potulný šarlatán, si nevyberá.Nie je predsa snob.Tak ako jeden druhému do neba,tretiemu do hrobu pomáhali. Čistý priestrel.Nohy podraziť.A do chrbta nôž.Osud nám prestrel.A či náhoda?Z vašich očí...
134. Dnešná doba a podstata
V kostole rozohrali tenisový zápas,kostolník robí rozhodcu.V bočnom krídle piknikujú hostie,a a chore ma skúšku rocková kapela.V nádobe so svätenou vodou si dakto umýva ruky.Trapas. Dve babky(inak pravidelné návštevníčky nedeľných omší),nadávajú si do hydiny a bezbožných stríg.Pred oltárom.V laviciach sú pokreslené obscénnosti,namiesto spevníka playboy(myslím že ten novší). Cez...
135. Črepiny a ticho
Prievan zabuchol okno.Črepiny sa rozsypali na prepálený koberec.Zavzdychal.Pod ich ťarchou.Zarezali do živého.V mrtvolnom tichu opustenej miestnosti.Zbabelec....
136. Presladená
Vychladne.Na stole v kuchyni nedopitá káva.Vychladne.Aj to sa občas stáva.Nestihol ju dopiť.Naplno vychutnať.Ponáhľal sa stihnúť všetko, čo veľký svet mu núkal. Stala sa chyba. Nechal sa prvým hltom presladenej kávy opiť.A výkrik.Lyžička dopadla na zaprášené parkety.Ozval sa výkrik studeného kovu ale nie je tu nik, čo by ju zodvihol.Už kávu nikto nedopije.Vychladnutá stojí na kuchynskom...
137. Realita v kocke
Najlepšie sa mi premýšľa v noci keď všetko stíchne.Ustane fučanie výťahu aj kroky na schodoch.Malá zápalka vylezie z krabičky a na čistý papier mi dýchne.Čo je to dnes?Story o ľudoch spávajúcich v podchodoch.Napríklad metra.Inokedy sa vrany chystajú na ples.Alebo mi ohrieva ucho teplým dychom studeného vetra. Modré jablko dozrieva na čerešni.Kukuričné pole.Rastie na ňom hrach.Rečník. Ale...
