Príbeh života nešťastnej/ šťastnej...
Zajtra bude včera.Kde dejiny končia, my len...
Pán lásky v horách bol,ľudia preč,ale je sám,na čo som osdúdený. Nemôžete ani len pustiť z hlavysvoju myseľ. Toto je únik,toto je netesná hrana srdcovej ruky. Počkajte až...
Uf, hurikán narazil na zem,akoby spieval našu cestu.Ťažká oblasť je hlúpa,je jasno. Tam posielame malé tanierea pijeme cukríky,a to je v podstate! Nazýva sa to istý druh sexappealu,že nemá fúkať vietor, konkrétne to,čo si všetci netrúfajú kráčať, aby hneď vypili cudzie...
Dištančná výuka„čas plynul pomaly"hovoril nám diktát mojich úst keď vonkudole ku kontajnerompo dlhom a mokrom parkovisku pre činžiak náš a susednýpomaly cúvajúc si mávali cúvajúc mávali si celí šafranovožltísmetiari.***nepotrebovalipríliš rozlišovaťtaký bol princíp a spôsob celejjednej rozsiahlej vrstvy životaa tak prišli ma zatknúťa zajaťkeď som ešte len čakala báseň nebola ešte...
To len zdanlivo sú malé výdobytkyhlava ostrú vlnu udržínezrúti sa s ňou hneď do panikynezhorí v nej sama v bezboží...vydal som vás moje milé dietkynebudete počuť karhanienebudú ma prúty úzkej klietkybudiť, vstanem v rannej ochrane...svetlý a zdravý...a potom kam sa dostaneš?tam kde už všetko iba plyniea mesiac práve ponad lesnič netuší o prešlej vinemojej...
Nenechajte muža vyroniť slzu lebo Vy ich potom vyroníte...
Kde nachádzaš domov,tam zanechaj kúsok dlanepre nevinné slnká,ktoré túžia po ochrane,aby si z prstov mohol vytvoriť malé väzeniepre veľkých bohov.Tam ukáž odvahu,kde prekročíš nevysoké prahy,objavíš detské srdce,pri ktorom môžeš kráčať nahýa z pliec zhodiť všetky snahyvybudovať nové hradby pre staré hrady.Prines prosím trochu ticha do náručia,kde neprebýva pýcha,kde náruživé pery...
o stvorenídlho som nezakopol o príbeho prachu a o stvorenía preto mi Boh vytrhol ďalšie voľné rebroaby som pochopil že tysi Eva ---------------------------------... neviem kráčať po...
Blúdim naprieč mútnym vzduchom,rúcam brázdy ťažkým krokom.Mäkká zem sa na mňa lepí,Každý krok je drahšej ceny.Blúdim ďalej plytkou pláňou,neviem prečo a ani kam.Cítim dotyk hladkou dlaňou,už poznám ten diablov klam.Blúdim ďalej ešte vládzem,cenu krokov už nerácem.Dlaň čo v kľak ma prudko ťahá,v chrbte ostrie s menom brata.Blúdim ďalej už nie poľom,hovorí mi tenký hlas.Nerozprávaj, vieme o...
každá báseň je pozvaniena stretnutie vyberieš si z polícvšetky dve svoje staré knihya ponúkneš si trochu prekvapenústoličkučosi malé sa začína diať Výhľad z mestaTak som to poznal:ako koberec rozrolovaná nížina bez vypálených dierok banalítčo sme si na ne už bezmála zvykli „c est la vie",ba stratili pre ne z dohľadu ešte aj v popredí vystupujúce, vždy pracovité...
Úsmev v mojej slze. Spomína na teba.Nikdy nie príliš blízko, nikdy nie príliš ďaleko... neviem sa rozhodnúť, či zabudnúť, či večne blúdiť. Okolo tvojho orbitu.Patetické.Spomínaš niekedy na moju nedotknuteľnú vrásku? Okolo očí. Keď sa smejem. - Lebo ti hľadím do duše. Zamrzla mi tam.Oáza oceánov v mojich pocitoch, aj keď nedotknutých, nikdy nevyslovených. No aspoň som to ja. Som tu....
tajomstvá neviemkto z nás dvoch čakal na túto príležitosť keď sa tráva uhýbala kosačke a všetky prebytočné myšlienky sa spolu s ňou nahromadili v zbernom koši ktorý ju zadusil a potom prišiel čas všetko...
predstavu mámmám predstavu o svojej smrti?nejasnú, hoci si patríme. prebýva v oblasti kde hradby garážíobkolesujú mesto tam kde sa začína tráva som videl odtlačky jej bosých nôhľahké stopypreliate podmisky behov a krokov kultivovanej bezdomovkyne ...(... okolo čoho a s kým?) vo dne sa ona cíti doma.kde je však doma tuv priezračnosti a v jase tejto...
jeseň (2020) už ma neboleli ušia ani čosi medzi nimislepý organista odišiel fajčiťa strecha kostola je baldachýnja znova preložený do opičích dní čo nedostalo sa mi patričného génuposteľ vrzgne a moja hrubá bundazgrdzmaná tlačí na chrbtehoci svet stráca mieru (a že či stráca mieru!)aj tak si zaoblil chudý kobrí chrbáta kdesi vo vytvorenom ohniskuzapálil cigaretu a chvíľu ju čelom od...
... ticho lienka sedína pníku,ustala pre starosťvelikú:jak po steblách prechodila,topánočky potratila,na každej bol pyštekjagavý -Mária Rázusová - Martáková - Topánka „Zas je tam tá skurvená topánka!" mrmlem nahlas a vydesene pre seba, opierajúc si pritom čelo o sklo okna. Nie, toto už nie je vtipné. Vyhodila som ju 14x! Opakujem štrnásť krát a ona je tam znovu.Malá, detská...
v očakávanímám určitú predstavu o srdcipredstavu čoraz viac záplavnúpre smädom zahorenú myseľo svojom srdciktoréhosom len opatrovník len pestún srdca čo stále nie je veľkéčím ďalej však tým väčšmi sa budíto tušené vajce od nestreženej kukučky v chabom závetríhrude nádejou na zrodeniesa smeje Čosi je inakNiekedy to mali vo vyrezávaných tabatierkach,dnes sa im to balído...
Zobúdzam sa do nového dňa, v novom svete, uviazaná laskou k tebe, ale teba niet.. Obtieram sa v slabom šate na kraji postele, po tele však mi žiadny dotyk neprechádza, nastal zlom. Moje telo priahne po tvojom. Silná dlaň na zadku túžebne chýba, mäkký bozk na perách sa tíško...
o láske,ktorá nekričí, nevolá a neplače,iba jev oku cudzincaleskne sa,pár úsmevov pre dobermana,keď stála som tam celkom samaa ráno objímalo zema ty si videl,že už nevládzemhádať,kto vlastne si.Jemný záchvev v cudzej tvárizračí sa to, čo si vždy chcela odišiel silen aby si nemuselzbierať smútok na raňajky,za sklom sme v bezpečí,v dostatočnej vzdialenostibolesť ťa presvedčí,že to sa ti len...
Nebojím sa žien, ktoré mali jednho muža tisíc krát ale tých, ktoré mali tisíc mužov jeden...