Knižnica literárnych diel (22)
1 
1. SOTA -- deviata časť
| Čítalo 487 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Ci jo, dokážete si predstaviť, že sme naozaj zastali pred slepeckým ústavom?!Žiadna kontrola, sem-tam sestra v bielom alebo slušne oblečená vnučka ktoviekoho (ani on to zrejme nevie, že má slušne oblečenú vnučku, veď nevidí, nie?).Čo tu hľadáme? Štuchol som Dicka nenápadne do pleca.„Čo máš svrab či čo? Ukľudni sa!“Čakal som inú reakciu, ale to bolo jedno.„Čo tu...
2. Zabudnuté mesto
Do kartónovej krabice padla minca a z veže chrámu sa ozvali údery obrovského zvonu. Dievča ani nezdvihlo hlavu, aby videlo svojho chlebodarcu. Prichádzali stále tí istí, každý večer alebo len občas, podľa toho ako bolo napísané. Aspoň nepršalo - na poslednej strane bolo len šero a hmla a odvtedy sa...
3. tak MI to chutí
Dala by som si niečo sladké, ale vydržím A potom možno trochu soli, veď niečím treba zahnať chuť A trochu vody, nech je v čom plávať... dnes, zajtra... vydrží? Nie Niečo pikantné, nech viem, že žijem, že to nie je iba o sladkej pralinke a slanosti potu, čo ťa zotrie z tabule narodených... aj keď to sa vlastne nedá (ale dalo sa) Normálny človek nič horké nehľadá,...
4. SOTA -- ôsma časť
„Rod si s ním, čo chceš, Dick, nehovorím, že sa z toho nemôže dostať." Ďalšie SOTove slová a zase tým čudným hlasom. A poliš akoby ho ignoroval, neodvážil sa naň siahnuť jediným pohľadom. Zaujímal sa výhradne o mňa, skontroloval, v akom som stave a zatiahol ma na zadné sedadlo auta. Bolo mi však jasné, že všetky jeho myšlienky niesli na...
5. SOTA -- siedma časť
„Sám sa tu pýtal," ozval sa môj prvý únosca. „Tak prečo sa tak moce?" precedil cez zuby ten druhý. Nevedel som či som rozmýšľal vážne, ale odrazu som si to uvedomil. V tmavých uličkách bolo cítiť pohyb a ruch, všetci sa ponáhľali na určené miesto a mňa tam ťahali ako obetu na oltár, aby mohli predstúpiť pred veľkňaza. Dnešná obeť mala...
6. SOTA -- šiesta časť
Ticho. Asi ma dobre nepočul alebo, ak o SOTovi nikdy nepočul, mi nerozumel, čo bolo pravdepodobnejšie. Zacítil som pohyb. Nevedel som, čo chce robiť, ale ja som využil chvíľu, keď som sa mohol posunúť, a šmýkajúc sa na kolenách som opakoval meno, ktoré vytlačilo pojem mama z môjho slovníka, keď som sa druhýkrát narodil. Viem isto, že sa to stalo, lebo toto sa...
7. SOTA -- piata časť
Zúfalo som sa pokúšal spomenúť si, kde som, a keby som sa dnes doobeda nedíval zo svojho balkóna romanticky zahmleným pohľadom, aj by som to vedel. Tu niekde bol ten park. Striaslo ma, keď som si to uvedomil, ale v skutočnosti bolo až morbídne, ako málo ma to zaujímalo. Áno, bol tam, v tme na konci ulice. Primotkal som sa až k vstupnej bráne, ktorá bola osvetlená dvoma...
8. SOTA -- štvrtá časť
Bola niekde v tej vete skrytá odpoveď na otázku, čo tu robím? Byť tak blízko SOTA, možno to bola súčasť plánu... No uvedomil som si, že v takom malom meste je to všade rovnaké a že ak mohol obsadiť obytné bloky aj mestskú políciu, mohol obsadiť čokoľvek. No moja prítomnosť v izbe 215 bola aj tak nezmyselná. Poliš mi neprikázal tu zostať, ale jednozubý dzed za pultom...
9. SOTA -- tretia časť
Vrátil som sa do kanclu. Pripadal som si ako sprostý dobrák do ktorého si každý kopne - na čo som sa tu vracal? Len čo som sa ukázal vo dverách, upreli na mňa vyčítavé pohľady - bol som dlho. Usadil som sa s výčitkami svedomia. Hneď ma rozčúlil tlsťochov absolútne normálny výraz tváre. „Bavíš sa, čo?" precedil som cez zuby. Hodil na mňa nezaujatý...
10. SOTA -- druhá časť
(LSHD) |
Detektívka |
13. februára 2008Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 656 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolo osem hodín večer, zdochýnal som na stoličke a počúval výlevy svojho právnika. Pred očami sa mi mihali ľudia, ktorých som už ani nevnímal, presedel som tu celý deň a rozmýšľal, prečo sa cítim tak mizerne. Potom som na to prišiel. „Môžem ísť na toaletu?" Na konskej pretiahnutej tvári, ktorej som skočil doprostred slova, sa zavrela veľká roztvorená...
11. Budúcnosť na dostrel alebo Zúfalá...
Rok pred maturou, utekajú minúty, napätie sa stupňuje, čas rozhodnutia prichádza..."A nechceš byť herečka?" prichádza zúfalý návrh z hora."Nie," pretiahne sa lenivá slečna mačacím pohybom. "Na to nemám talent.""Ako vieš? Veď celý čas sa tváriš...
12. SOTA -- prvá časť
Dekan sa ku mne naklonil a otcovsky sa mi prihovoril: „Prečo to robíte?" Na otázku som bol pripravený: „V škole som výborne..." zastavil ma pohŕdavým mávnutím ruky. „Nie, ja myslím, prečo si to robíte? Prečo si kazíte život?" Netušil som, kam tým mieri, nič som si nepichal. „Prečo sa snažíte dostať na túto fakultu?...
13. Zamknuté Prečo
SKONČITE VÝSTUP A CHOĎTE PEŠO NÁŠ STROJ JE MIMO PREVÁDZKY načarbal chlapec na sny hrubou fixkou, keď zamkli jeho otázky za krutý zámok SI EŠTE MALÝ, TAK NECHCI NARAZ POZNAŤ SVET, Vraj detstvo je cesta, ktorá ho čaká a nemožno ju prežiť hneď. Tak jeden sen zablikal a clivo zišiel z dráhy, ďalší slušne zdvihol klobúk ešte pred svitaním. A skončilo sa snenie...
14. Dievča z ulice
Túži dýchať. Je, aká ja som bola. Vo chvíli ticha dáva otázky. Proste život. Tak ako ja som žila. Tú múdrosť predkov nosí na lícach. A tmu už nemá v jednej, ba ani v druhej dlani, tie dávno prázdne k slnku vystiera. Má chôdzu pávov, čo mladý básnik vymyslel si, len aby neušla mu z papiera. A taká pláva po jeho riadkoch, po prašných, tichých...
15. sklamany puding
Malokto vie uvarit taky puding, co sa da pribit na stenu, ale ked sa to niekomu podari, vyhodia ho...
16. Psychiatria
Hranica medzi géniom a bláznom je tenká - tí, čo sa považujú za géniov, nosia biele...
17. Rómeo a Júlia
Chorus: „Náš príbeh do Verony pozve vás, kde dvaja zaľúbenci chcú si lásku dať. No my o iných vám povieme, bo dnes chceme čosi nové hrať. Tam Romeo žil s koňom zrazený a Júlia čo má úsmev zmrazený. ...
18. Kozliatka. Dve. (fakty a intrigy)
R: Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna milučká stará babička v medovníkovej chalúpke, ktorá sa pri prvom lejaku roztopí, na kopčeku, ktorý sa už pomaly zosúva kvôli pôdnej erózii, v lese, kde nebol signál a s priemerným dôchodkom, ktorý jej nechodil, lebo poštárovi sa nechcelo chodiť tak ďaleko a mala jednu pubertálnu vnučku, ktorá je taká protivná, že sa určite nevydá a teda sa jej nikdy nezbaví....
19. Winnetou made in Bela
(Ežo vojde, náčelník sa ani nepohne, počúva walkman, zrazu sa uvedomí, chytí fajku alebo inú indiánsku pomôcku, tvári sa vážne) Ežo: Prepáčte, vy tu bývate? Mohli by ste mi dať nejaké papiere alebo čo... Indián: (Vydá strašný pokrik, skryje sa za plachtu) Ežo: Prepáčte, do you speak english? Indián: To vieš, že sa spiknem, ale nie s dajakým daňovým úradníkom, ako si ty! Ežo: Jaký úradník?...
20. Princova pomsta
Princova pomsta Člny konečne narazili na pevninu. Zakrátko sa po celej dĺžke východného pobrežia ozývali výkriky mužov, ktorí po dlhej plavbe prebral chladný nočný vzduch. Ich oči si zvykali na tmu a srdcia sa im naplnili očakávaním, keď konečne opustili podpalubie a povyskakovali z veslíc do člnov. Svoje loďky vyťahovali na breh, no ich priväzovaniu...
