Vybral si kľúč, a otvoril dvere.„Dámy majú prednosť!"Iba som sa začervenala, a vošla som. Vošiel aj on, a za sebou zabuchol dvere. Otočila som sa.„Jaj, prepáč....ja vždy takto zatváram dvere....."„Aha..."„Tak.....čo budeme robiť?"„Ja neviem.....mohli by sme sa niečo zahrať......"„Napríklad?"„Nejaké spoločenské...
Boli tam obrovské okná, s krásnymi bielymi závesmi. Na stenách boli vyvesené maľby panovníkov. Stena bola modrá. Cítila som sa tam ako princezná, a diana tiež. Otec nám ukázal naše izby.„Keď bude obed hotoví, tak vás zavolám."„Dobre" povedali sme naraz.Izby sme mali naproti. Moja izba bola krásna. Mala zelené steny, s ornamentmi. Bola to síce malá izba, ale bola tam posteľ,...
Stáli sme tam obe zmeravené. Môj otec sa usmieval.„Ahojte. Diana? Môžem sa porozprávať s tvojimi rodičmi?"„J..ja....nie sú doma...."„Škoda....a kedy sa vrátia?"„A..asi o týždeň...prečo?"„Takže o týždeň...? hm..."„Prečo sa pýtate? Stalo sa niečo?"„Nie....aha! takže ty si tu! No počkaj až budeš doma! Dostaneš! Ale dneska ti...
Zobúdzala som sa. Keď som otvorila oči, nič som nevidela. Začala som sa báť.„Čo som oslepla?!"Otvárala som si oči, až som si všimla, že som spala pod perinou. Vydýchla som si. Vystrčila som hlavu spod periny, a obzrela som sa. Videla som šedé steny obývačky.„Ako som sa sem dostala? A čo tu robím?"Potom mi to svitlo. Vyšla som zo skrine, a vyklonila som sa z okna. Bola ešte...
Úplne mi pripomínal pračloveka. Strašne som sa bála, a tak som začala kričať. Počula som, ako otec beží do izby. Ten starec iba ukázal, že mám mlčať, a zmizol. Otec vbehol do izby. Bohužiaľ ešte stihol uvidieť starca. Pobehoval na mieste kde stál starec.„Tu bol!!! Ja som ho videl!"„Čo hľadáš oci?"„Veď toho starca! Aj ty si ho videla...že?"„Ja som nič...
Bol tam môj dedko. Iba som sa pozerala. Ako sa sem dostal?!„Nemyslíš, že je v noci chodiť sama po uliciach nebezpečné?"„Ale...ako si sa sem dostal?!"„Tvoji rodičia ma poslali. Tvoja mama je v nemocnici."„V...nemocnici ? Ale prečo?"„Potom ti to povie tvoj otec. A teraz poďme dnu!"Iba som hľadala kľúče, a nevedela povedať ani hlásku. Keď sme...
Slnko hrialo ako v peci , ale bolo iba predpoludnie. ***Pred pár dňami Tomáš hodil susedovi do záhrady jeden list. Nevedel čo v tom je, tak ho prehodil cez plot. Sused bol na dovolenke , a tak Tomáš mohol preliezať k susedovi koľko len chcel. ***,,Cŕŕŕn, cŕŕŕn,...´´ ozvalo sa z predsiene....
Už by mi asi aj vlasy vypadali, ale našťastie som začula pred dverami hlasy. Ale moja spoľahlivosť netrvala dlho. Boli to dva neznáme hlasy! Hneď ma napadlo, že sú to zlodeji. Pomali som odišla do kuchyne pre nôž, a zamkla dvere. Započúvala som sa. Hádali sa, ako otvoria dvere:„Božno by sbe bali zazbodiť! Božno dáb otboria!"„Nie! Ty buď ť-ť-ť-i-ch-ch-ch-ooooo! Ja...
Pouličná lampa mierne osvetlovala máš dom. Ešte som mespala. Hlavou mi vŕtala otázka: "Kde sú rodičia tak dlho?" Mama pracuje v reštike, a otec je policajt, presnejšie pracuje v oddelení vrážd. Už som viac nevedela čakať. Zapla som si mobil, a vyťukala maminé číslo. Nedvíhala! Potom som zavolala otcovy. Vyzváňalo....ale nezdvihol! Začula som rachot, a zapchala si uši. to iba nákladný...