Už celé dve hodiny jazdili po meste už dlho ho bolel chrbát a jeho oči svietili ako diaľkové svetlá. Kým konečne našli smerzotmelo saa za dlhou zákrutou skončilaznáma mapa a začali neznáme miestana ktoré vraj už roky padal bielyprach až kým na ne časom ľudia zabudli. Hnali sa krajom...
od rána prší po strechá steká ticho koniec zimy ...
Dažde sa hnali nad mapou krajauž mesiac sme stáli na Hlavnoma niekde indemuži s prázdnou tvárou a velkoprsé ženypili vodku a neskôrsa rodili deti tuzačínalo nič tak ako tamsprávy boli nejasnévoda vyplavila mŕtvoly z letaulice sa dusili kalom nad nimiškriekali čajky. Zapálil som si a pozrel na tebav záchvate si bola krásnaako fotka boha. Potom som vyrazildobyť ďalšie...
2:46 za oknom bola prázdna izba a nič viaclen čas praskal a krv v tepne vrešťali mačky a hmyzna námestí ruže z mäsazačínal ďalší pogrom keď svetlánáhle zhasli uprostred dejavzduchom zaznel signál na ústup tak sme bežalivravela si že to je láskaa ja som veril a dorezané rukyboli nejasné škvrnyna stenev izbebol ďalší deňkeď sa na nás konečnevrhli...
Počasie sa menilo ako šialené pod nohami nám škrípala čerstvá voda a vzduchom stúpal tlak kráčali sme po ulici v bielom opare nového dňa ľudia ho rozrážali...
A slnko aj po rokochzapadáv našom meste rastú stromy na dnetejto izbydotyk je lenpohybom dovnútra uprostred letačítaš slepé mapykde polia sú žlté škvrny a cestystúpajúv rovných čiarach rastieme pomalykým slnkona tom istom...
- v tom priestore bežím na východ a rozvodnené plochy sú len...
Mlčíme a okolo s vznáša dym po rokoch v uliciachstretávame sa medzi slovamiznaješ znaješ znaješčasy keď stajat tri minuty snaď mne negavariatvidiš vidiš vidiš vsjo vakrug maľčik v glubin mne neslučušmne vsjo radnojestli kagda ja nebuď a ulice sú priamo pred nami v dyme postavy a domy a tienehovoriacich ľudí a časskoľka...
Ozval sa zvuk. Paľo zabral a trhol. "Boha, nič." "A čo si čakal, že nám naskáču rovno do huby?" spýtal sa Ondrej a odpil si z fľaše. "Ježiša som čakal, že vstúpi na vody a znese nám ich pár rovno k nohám." "Ha, Ježíš behá po Krížnej" pridal som sa. "Jasné, Krížna je plná Ježišov.....a Magdalén, stačí si vybrať a zaplatiť v euro" uzatvoril Paľo a...
Otvárame sa a cesta je v slnkučiara ďaleko hrá hudba rovnaký nápev a ty splývaš vo vzduchu mávajúc rukami mestá sú súhvezdia svetiel v tme letíme nízko nad zemou....
A čas je ticho medzi slovamikde vietor ženie teplom spálené listya v lete tam stretávaš vodu s jej dnom na ktorom bez dychu splývajú ľudiamestá a nemé ryby. ...
A strácanie je len nevyhnutný proces starnutia na ďalšom konci počítame začiatkypo nich je len dráha voľného letu keď ohýbame, rukami chodiac a rovnováha je len nevyhnutný proces...
nechať sa potrhať vetromna kusy sa nechaťpotrhaťstretnúť ťa s iným mužompočúvať zvonypred šiestou keď je sucho a teplo v meste pod nohami rozpúšťa čiernu smolus osamelou stopou ...
tak ako začíname pri brehu vravíš že hladina už stúpať nebude prídu obdobia slnka v žltom svetle stratíš smer a na chvíľu budú rieky rozvodnené do...
a tak pomalé telápresúvali svoje tiene trochu sa topiac trochu tápajúc vo všetkých tých oblých hranáchpriestorurozpačito končila jara na jednom z tristošesťdesiatich balkónov oproti sedelo dievča v pruhovanom tričku zo zeleného papiera skladala lastovičky hádzala ich do vzduchu a mávala rukami akoby im chcela pomôcť v tom rýchlom letečo končil v kruhoch na zemi bez čiar tichona dvanástom poschodí...
kolem tebepřirostly stromy k haluzím a ty se stále plandáš uprostřed svého města na ulicích svítí prach a koleje seúspěšně vyhýbají procesům uprostřed deště seš částice v okně za kterým vycházejí zrůdyrůznorodí lidé kráčejí dála ty seš jen svůj obraz uprostřed...
všechno kolem tebe se hroutía stále pršívzali ti 13. platbudeš jezdit do Košicpřítelkyně se taky zhroutilaa bratránek si utrhnul ruce při letuz 11. patrauž nemáš prachyvšechno se hroutía kolem tebestále...
.zvonia zvony a vtáci letia nízko na sever roznášam listy po zime sme krehkí keď za oknom stúpa voda v mapena...
drobní ľudia v rukách držíš holú krajinu na brehu rieky niekedy je deň len pocit uprostred mesta...
vo vzduchu stúpa jarešte sme krehkína okraji čiary je biela plocha ako neznáme územie v ktorom kráčampo lane nad...