Myš bezduchá lieta si v oblakoch Ja ruky mám dorezané perím Je to paradox keď dvíha sa chodník a vietor mi prstami vlasy prečesáva Plazivou chôdzou si mucha pretiera kryštály svojich zamatových očí Krása životnej samoty no ryhy pravdy sú hrozné Trhliny času rozbíjajú krehkú omietku myšlienok Kôru mozgu vyjedajú nenásytné červy vyzdravenia No triezvosť výpuku katastrofy zmietla zo stola...