Knižnica literárnych diel (21)
1 
1. Tanec na hroboch
Poďme sa prejsť na cintorín, vraví. Tak sa vlečiem za ňou, unavený a bledý z neustálych roztržiek uprostred dotrhanej duše. Brána k smrti sa zrazu zmení na bránu k životu. Prechádzame pomedzi temné apartmány vystrašených duší a smejeme sa nad menami, ktoré títo nešťastníci používali v čase svojho bezduchého starnutia. Ona nečakane vyskočí na hrob a elegantnými pohybmi skáče a tancuje...
2. Prechádzky rajom
Predstavte si! Dnes, kráčajúc rajskou záhradou, stretol som hada. Sssssssssssssssss Doplazil sa ku mne s otázkou, kdeže len je jeho Eva i so svojím jablkom. Odpovedal som mu pokrčením ramien, no vzápätí pridal som i slová: "Darmo ty hľadáš Evu, kamarát! Jej jablko má už niekto iný...
3. Iba to ticho
Iba to ticho... Iba to ticho o 10:48 v novomestskom parku za pochmúrneho dňa prerušované len hrkotaním vozíka starej pani idúcej na stanicu so svojím tichým vnukom. Moje tiché kroky sú sprevádzané tichými myšlienkami o tichom svete. Ale mimo parku ticho umiera(m). Ulica ma dusí...
4. Videl som
Videl som letieť mŕtve duše! Za jasného dňa vznášali sa nad poľom, plávali priestorom a zabudli na čas. Akási moc ich ťahala k lesu, aby tam spočinuli v jeho objatí. Boli čierne, éterické, bez formy a bez mena, len s nádejou na vykúpenie a večný život. Hľadel som na ne s úprimným smútkom, tak ako hľadievam na západ slnka, a venoval som im tichú...
5. Úvaha
V týchto ušatých časoch sme šťastní z požehnaného zabúdania. Myslenie už nepomáha a myslenie už nepomáha. Telo sa stalo nepotrebným a svedomie si vzalo dovolenku. Alkohol je naším najlepším priateľom a naši najlepší priatelia nemajú cenu ani toho alkoholu. Náboženstvo je stratené v Satanovom zadku a anjeli si maximálne môžu kopať do gúľ. Všetci ľudia sú mŕtvi a asi aj ja som mŕtvy,...
6. Jesenný boh
Keď kráčam nočným mestom, mojím nočným mestom a jeseň už vyhrala, milujem tie farby bez farby. Hoci prší, rád by som si dal rendezvouse s lavičkou v parku. Minule stretol som tam staršieho muža, ktorým som možno bol ja sám. Zaľúbene hľadel na lampu, alebo na dážď ? alebo na tmu ? Kochal sa zo svojej mokrej prítomnosti a hoci vyzeral ako blázon dva dni pred smrťou, mal v sebe...
7. Čas boja
Andrej Križan |
Text piesne |
20. apríla 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 694 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Ja čakám, čakám na ten čas, kedy oheň rozhorí sa v nás, kedy ľudstvo rozum dostane a z otroctva navždy povstane. Ja čakám, čakám na tú dobu, kedy ukážeme svetu svoju zlobu, kedy povieme si raz a navždy dosť a zvíťazíme v boji za ľudskosť. Ref.: Ja dobre viem, že ten ďeň príde, kedy všetci svoje päste zdvihneme, na uliciach sa nás mnoho zíde, pod vlajkou anarchie do boja...
8. Ťažký život samovraha
Andrej Križan |
Poviedka |
20. apríla 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 515 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Otvoril som oči.- Kde to som, doprdele? Ležím v posteli, trčí zo mňa voľajaká hadička, aha, asi infúzia. Infúzia? Načo, doboha?! Počkať... Už si začínam spomínať. Včerajší večer, depresia, alkohol, depresia, vaňa, nôž, samovražda... No prisámbohu! Samovražda! Chcel som sa zabiť, pokojne vykrvácať v teplučkej vode. No tuším sa mi to nepodarilo, alebo takto to vyzerá v nebi? Teda, v pekle? Sakra,...
9. Straba II.
Už sa nesnažím, aby ma ľudia chápali. Už sa ani nesnažím pochopiť ja ich. K osade sa znenazdajky priblížili vlci a potichu vzývajú moje meno. Straba na ich čele pristúpil ku mne a pokúša sa mi vysvetliť výhody života osamelých divých lesných zvierat. Dávam mu za pravdu a ako prejav uznania obetujem pannu na jeho počesť a ku cti dávnych hrdinských...
10. Straba
Volám sa Straba. Nikdy som nemiloval ani som nebol milovaný. To ma evidentne posúva do pozície netvora alebo aspoň nečloveka, lebo ako vravia dobrí ľudia: „ KTO NEMILOVAL, TEN ANI NEŽIL! “ Ale ja sa predsa snažím! No srdce mám mŕtve mŕtve mŕtve ! Zvnútra mi ho rozožrali červy sveta! Bohovia ho premenili na kus ľadu! Ó, smrteľníci! Predhoďte mi panny, nech si vyberiem, ktorú...
11. Nanič deň
Do izby sa mi drzo vnútilo svetlo, okno sa mi rozlieva v kávovej lyžičke, z pera mi vyskakujú samé vulgárnosti, v duši žiadna opilosť a jazyk? Ten je permanentne vyplazený na všetky svetové strany páchnucej doby. Z Marsu samovoľne plynie strach a jeho lúče už otrávili všetkých ľudí, tých tragicky nevinných občanov ríše despotických červov. Dnes radšej zostanem doma, utajený pod...
12. Zajtra
Zajtra pôjdem do lesa a stanem sa stromom. Na konár si zavesím ceduľu s nápisom: „ Nevytínajte ma prosím, práve som zakorenil!“ Ako moji stromobratia budem šumieť vo vetre, odolávať víchriciam a strážiť lesné tajomstvá. V korune nechám bývať vtákov na sto druhov, snáď takto dožijem sa tisícich letokruhov. A keď budem starý a zoschnutý, zažiarim šťastným stromovým úsmevom, lebo...
13. Maši Haľamovej
V dni, ako je tento, v dni, keď čas vnímame cez dažďové blúznenie, keď sa myšlienky predierajú cez opar snov, keď máme náladu len na poéziu a čaj, tak v takéto dni myslím na poetku spod tatranských hôr, ktorá obdarila verš jemnosťou dievčenského srdca. Myslím na jej radosť i bolesť, na jej smútok i smiech, myslím na jej život, na jej nebo i hriech. V dni, ako je tento,...
14. Nebudem
Andrej Križan |
Text piesne |
17. marca 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 520 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Nebudem ja tancovať ako mi tu pískate, len nenávisť moju rýchlo si tým získate, nebudem ja taký akým ma chcete mať, žiadneho blbca nebudem vám nikdy hrať! Nebudem ja s vami v jednom rade sedieť, kto vlastne som, nechcete vôbec vedieť, nebudem ja nikdy vo vašom svete žiť, to radšej budem v čiernom hrobe hniť! R: Nebudem nebudem taký ako vy! Nebudem nebudem taký ako vy!...
15. Dúfam
Dúfam, že mi život dovolí opäť písať básne. Dúfam, že čierna hviezda smútku vo mne navždy zhasne. Dúfam, že nájdem Cestu stratenú v hlúpych snoch. Dúfam, že bahno pekla nedotkne sa mojich...
16. Priateľom
Som vďačný za priateľov, s ktorými blúdim lesom, vyplašení vyplašenými diviakmi hľadáme spolu mytága a starých lesných duchov, na najvyššom kopci známeho sveta rozpútame kamenné anarchistické šialenstvo, obradne spálime demokraciu, kapitalizmus a trh a potom sa smejeme nad veselými koláčmi. Som vďačný za priateľov, svojich druhov v pití, v smiechu, v smútku, v šialenstve,...
17. A.V. in memoriam
( Pre Ivana Koleniča ) Požehnal som ráno pohárom vína a spomienkou na Artura, mýtického básnika a kozojebca, ktorého som stretol v pondelok, no už na druhý deň som ho zradil a za Judášových 80 korún predal, hoci viem, že by nemal nič proti, skôr by súhlasil a napísal by o tom sonet. Ach, Artur, už teraz mi chýbaš, nestihol som sa nič naučiť, ani nemám tvoju imagináciu, ale...
18. Malé pojednanie o dúhe
Andrej Križan |
Báseň |
26. februára 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 565 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Snáď raz budem s milou hľadieť na dúhu a poviem: „ Pozri drahá, čo som pre teba stvoril!“ Snáď bude pre mňa vyjadrovať krásny symbol lásky. Snáď... Ale dovtedy budem dúhu vidieť tak ako teraz. Ako olejovú škvrnu na šedom...
19. Štát, anarchia a revolúcia
Andrej Križan |
Úvaha |
26. februára 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 617 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Dnes, na prahu 21. storočia, stojíme takpovediac na križovatke, kedy sa musíme rozhodnúť, akou cestou politického a ľudského vývoja sa vydáme. Či pôjdeme cestou krutého a antihumánneho kapitalizmu, ktorý bezpochýb vyústi v globalizačné poddanstvo, alebo začneme bojovať za naše prirodzené práva a budeme presadzovať politiku nanajvýš sociálnu, ktorej logickým vyústením bude anarchistické zriadenie....
20. Trenčianska stanica 30.5. 2004
Andrej Križan |
Báseň |
26. februára 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 387 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Potichu sedím na lavičke uprostred trenčianskej stanice vedľa bankomatu z ktorého si ľudia pddchvíľou vyberajú svoje šťastie a mám fajn pocity z tejto lavičkovej anonymity ale desí ma pomyslenie na to čo sa deje v samotnom Trenčíne: desiatky policajtov v plnej zbroji s arogantnými pohybmi usmerňujúci slušných ľudí a vidiaci v každom potencionálneho teroristu a to všetko...
