Áno!Hoď po mne lano,zakrádam sa kradmoja po tebe skríknem chladno.veď je hodín málo!A ty kričíš áno.Pretiahni ma hneď ráno!Ana čo ti je lano?Treba kravu dojiť aj ráno.Jáj áno.No daj mi to lano! Dobre mňa pretiahne jano.Nerozťahuj nohy darmo!prečo? vari prídem o jarmo.Stojí mi márno.Tak ho tam vsuň a úcití prázdno.Ty si mala na raňajky maslo?Zase to tam...
„Mami nemôžem zajtra mám veľkú skúšku a ešte nie som naučená!“ Zakričala nervózne čiernovláska svojej mame, ktorá ju žiadala o pomoc. Vytiahla si knihu z patológie a do nej si vsunula svoju obľúbenú knihu zabalenú v bielom papiery. Našla zahnutý roh na strane a čítala...Jej parfém ma omamoval, cítil som ako sa ku mne tlačí obrovskými prsiami. Dýchala zrýchlene a vzápetí som ucítil ako...
Ležala v posteli, krútila sa sem i tam. Začínala počítať ovečky. No nič nepomáhalo. Ísť, neísť, ísť, neísť...nevedela sa rozhodnúť. Nakoniec sa premohla. Postavila sa vzala knihu, zasvietila si lampičku, listovala stranami až kým ju neupútal nadpis. Pár riadkov prebehla len tak očami a potom sa sústredene začítala. Privrela oči a pootvorila ústa. Prisal som sa k nim. Cítil som stehno...
Dlhovlasá čiernovláska sedí na lavičke pred panelákom. Hompáľa nohami a v ruke drží nejakú knihu, obalenú v bielom papieri. Čítala sústredené, pomaly a v mysli si všetko premietala. Najskôr som zaklopala na dvere no nik sa mi neozýval. Tak som uchopila kľučku do ruky a pomaly a potichu som ju stláčala smerom na dol. Vkĺzla som dnu a zavrela za sebou dvere. Šla som veľmi opatrne, nič som nevidela...