To mesto je ale malé. Stačí chvíľa a prejdem všetky známe miesta. Mesto moje zmenilo si sa. Nové farby, nové deti, noví dospelí. Staré lásky, staré spomienky sú už iba entitou v mojej mysli. Len tak sedím na lavičke a čítam v tvárach ľudí. Kto si? Pýtajú sa nevyslovenou otázkou. Som niekto, kto sa odpútal od vašich súdov, som niekto, kto je podľa vás nikto, som niekto, komu nezáleží na tom ako sa...
Pozerať sa do monitora bez mimických pohybov celú pracovnú dobu dokážem teraz hravo. Usmievať sa na kolegov a ani na ľudí na ulici ma už nebaví. Požiera ma rýchlosť doby, ale pritom ma nekonečne spomaľuje. Mám pocit, že sa mením na sochu v parku. Našťastie rozhovory stromov ma ešte bavia. Ale je toho málo čo ma baví. Nepočúvam čo hovoria druhí, je mi to jedno. Nepočúvam samu seba, nemám na to...
Milenka je ako cukor do tvojej horkej kávy, rozpustí sa v horúcej čiernej a ty už vieš ako veľmi sa tešíš na ďalšiu dávku. Rozpúšťaš ju pravidelne.... Pondelky, utorky, stredy.... Po večeroch kávu nepiješ, tá horúca čierna v noci by ťa vtiahla do víru výčitiek, ktoré vlastne ani nemáš, len ostatní sa ti ich snažia nahovoriť. Oblečená nahá milenka kráča vpred. Túži každý deň po lepšom...
List prvý : „ Liebesbrief“ 23.6.1998 Ty stojíš na zastávke a ja prechádzam okolo teba. Je to zvláštne, pozeráme sa na seba a predsa sa akože nevidíme. Delí nás len pár metrov. Je to zvláštne, sme tak blízko seba a predsa tak ďaleko. Kráčam ulicou, ty tam už nie si. Je to zvláštne, ja ťa tam ešte stále vidím. Ponáhľam sa vlak a ty si zrazu čierny pasažier v mojom srdci. Je to zvláštne, chcem,...
On, ona, ona... Každý z nich žije v presne vymedzenom priestore, každý z nich žije v reálnom svete. Nie sú traja kamaráti.. Ona, on a ona... Ona, ona a on... Vedia o sebe. On vie čo nechce... Ona vie čo chce... Ona sa tvári, že vie, ale pritom nevie... Niekedy v presne tej istej chvíli si všetci traja uvedomujú, že sú prepojení. Niekedy keď ona zavolá a on je s ňou. Vedia o sebe....
Keď sa rozbijete na tisíc drobných kúskov, tak si ani nestihnete uvedomiť prečo. Čo bolo za tým? Čo je príčinou? Aký vektor sily to spôsobil? Zánik niečoho je vždy začiatkom. Začína sa odznovu, odznovu sa začnete dvíhať zo zeme, odznovu staviate, preletíte ohňom, aby ste spálili aspoň kúsok smútku rozťahujúceho sa v každom každučkom drobnom kúsku čo z vás ostalo. Čo s tým? Čo s rozbitým večerom?...
Keď puká srdce, nič ho neprehluší, neprehluší ho ani hlasné rádio, to rádio sveta, ktoré hlása, čo a ako by malo fungovať v tom našom hlučnom svete, v tom našom dianí.... Puká a triešti sa na malé, drobné kúsky, ktoré sa kúsok po kúsku strácajú v nočnom tichu a zapadnú kdesi, kde ich nikto nenájde už. Zapadnú prachom ciest po ktorých kráčame a sem tam sa zalesknú v odraze chladných hviezd....