Nespal som. Od skorého rána sedím za malým kuchynským stolom. Čakám na chlapa, ktorý ma príde zabiť. Nervózne klopem prstami po stole a druhou rukou si podopieram bradu. Neviem kedy ma prísť. Keď som to plánoval bol som trochu mimo, vlastne , stále som. Určite to malo byt dnes. Alebo nie? On si to snáď bude pamätať.Som úplne zničený, vyprázdnený, už to asi nevydržím. Postavím vodu na kávu, nech...
Budí ma odporný zvuk budíka. Rýchlo sa odkryjem a vypínam ho. Vždy mám pocit, že to musím urobiť čo najskôr, lebo inak asi vybuchne...Pritom ten zvuk ani nie je tak hnusný. Veď ešte nedávno som si ho sám nastavil s tým, že je fajn. Zvláštne ako sa niektoré veci časom transformujú a pritom sú v tom nevinne.Obliekam sa. Musím sa ponáhľať, každá ušetrená minúta príchodu môže znamenať o hodinu...
Stál na rohu a díval sa ako kvapky padajúce z neba bombardujú fasádu starého domu. Bolo prítmie, vzduch mal bledomodrú farbu a všade bolo cítiť vôňu strachu. Ľudia behali po mokrých chodníkoch, nad hlavami držali dáždniky, kufríky, noviny, všetko, čo im pomáhalo uchrániť sa. Bolo jasné, že za chvíľu príde naozaj veľká búrka. Blesky, ktoré ešte pred pár minútami vyčíňali kdesi ďaleko sa teraz...
Gregor prišiel domov. Zvesil si tašku a hodil ju do stredu izby.Posadil sa na stoličku blízko okna. Vydýchol si a zadíval sa na zamračenú oblohu. Bol rád, že sa mu podarilo prísť domov skôr ako sa strhne lejak. Fascinoval ho pohľad na rýchlo sa meniace šedé mraky. Videl v nich akúsi silu a nespútanosť. Chcel by byť ako oni."Ako bolo v škole Gregorko?" Spýtala sa ho mama, ktorá vošla do...
Hneď z rána som vykročil do dňa zlou nohou. Nedá sa povedať, že by som bol smoliar, len som z času na čas ozelenel."No nazdar..." Povedal som si, keď som sa zbadal v zrkadle.Nebol čas lamentovať, ponáhľal som sa predsa do práce. Aj tak som toho názoru, že farba kože nie je dôležitá.Dole už čakal môj kamoš Dedo Mráz. Bol nervózny a tak začal vytrubovať z auta. Jazdil na veľkom...
V krčme sedelo asi dvadsať chlapov. Po väčšinou sa jednalo o jednoduchých drevorubačov a pracovníkov píly. Nasávali pivo, navážali sa do politiky, nadávali na robotu, smrdeli... Proste bežný deň v dedinke Ďaleká Zapadla. Žil tu však aj istý Jano. Od zvyšku obyvateľov sa líšil tým, že mal vysokú školu a všetky prsty. Nosil veľké okrúhle okuliare, károvanú košeľu, mal dlhšie blonďavé vlasy a chudú...
Marcel pomaly zaspával. Nie však v posteli, ale v poslednej dobe zaužívanejším spôsobom, pri televízore. Jeho obraz sa začínal rozlievať a hmliť, ako keď sa na sklo vyleje okena. Bol rad, že to prichádza. V hlave mu však stále behala Monika. Kričala : „Ty vymletý imbecil!" Presne to boli jej posledné slová, kým ešte bola jeho priateľkou. Celá táto scéna sa mu v hlave odohrávala už...
Bola to dlhá chodba. Tak studená a chladná. Vysoký strop, kamenná podlaha a len zopár okien, ktorými sa do vnútra dostávalo svetlo mesačného svitu. Na stenách neviseli obrazy, na oknách neboli záclony. Bolo tam pusto. Tretie poschodie starého rozpadajúceho sa domu na okraji mesta. Ale napriek tomu, nikde žiaden neporiadok. Žiaden prach. Človek mohol cítiť ako tu vanie slabý, ale o to chladivejší...
Roman Polák sedel v turistickej triede dopravného lietadla. Nikdy predtým neletel a tak bol pred štartom trochu nervózny. Z reproduktorov sa ozval kapitán a oznámil, že o chvíľu odštartujú. „Konečne!" Povedal si. Tak dlho čakal a teraz konečne môže začať jeho púť.Všetko to začalo už dávno. V podstate sa dá povedať, že už jeho narodením. Pochádzal z chudobnej rodiny komunistického...
Vymýšlam si pod nohami vlastný svet po ktorom utekám,pritom chcem ostať s vami, ale akosi na to nemám.Myslím si, že keď ten pravý, prebije sa mi do hlavy,prejdem si všetky správy, ktoré v záznamníku ostali./r/To čo si nevymyslím, to ma musí prebolieť.To čo si nevymyslím, nedá mi skutočný svet.Ale trochu sa prosím, nezostávaj vymknutý,vo svete, kde si rozumieš iba ty...!!!Tak trochu sa prosím,...
Práve som sedel na lavičke v parku. Rozmýšľal som nad tým ako hlboko si dokážem strčiť prst do nosa. V tom ku mne pristúpila akási žena. Vyzerala dosť nervózne. Venovala mi jeden pohľad a potom začala behať očami po zemi.„Prepáčte..." Oslovila ma, aj keď len veľmi nedbalo. „Nemohli by ste nachvíľu dvihnúť nohy?"„Čo? Prečo?" Vôbec sa mi nepáčilo, že ma teraz, keď...
Markéta plakala. On kričal.„Ty sprostá suka!"Radšej sa na jeho tvár plnú hnevu ani nedívala. Hneď padla na kolená a začala zhŕňať črepy po rozbitom tanieri. Taká drobnosť a toľko nenávisti.„Nedokážeš ani umyť riad. Si sprostá kurva! Načo ťa mám?!?"Mlčala a vysypala obsah lopatky do koša. Keď sa otočila dostala silnú facku.„Tak ty ma budeš ignorovať?!?"Schúlila sa...
Bol ďalší suchý deň. Prach spod kolies idúceho humera stúpal k oblohe a trvalo dlho kým sa zas usadil. Silné slnečné svetlo sa odrážalo od lesknúceho sa piesku a skál. Vozidlá sa pomaly vliekli v kolóne a všetci vojaci len tupo pozerali po spustnutej krajine.Rutinná streda. Prevoz zásob z jedného tábora do druhého cez stopäťdesiat kilometrov púšte. Žiadna upravená cesta, iba vyjazdené koľaje. V...
Sedíš v tme a oči už nevládzu dávať pozor.Prichádzajú vlci, musíš dýchať pomaly!"Nechoď ku ním, lebo ťa zničia!"Vravieval mi jeden básnik, keď umieral.Vstávaš, ale pohnúť sa je tak ťažké.Vlci sú všade a veľa mŕtvych tiel..."Prečo len s nimi nikto nebojuje?"Chceš vedieť, ale snažíš sa ujsť.Básnik by to možno nazval hrou,ale tu je málo času na písanie.Tmu nepresvetlí len stolná...
Ako každý deň som sa okolo piatej hodiny podvečer vrátil z práce. Zložil som si veci v izbe, zapol počítač a sadol si na stoličku. Chystal som sa ešte niečo robiť. Náhle som však začul ako ma volá príroda.Nie, nie som ten typ človeka, ktorý dokáže komunikovať zo zvieratami, len som potreboval ísť na wc. Navyše som musel vymyslieť zajtrajší program pre kolegov z Nemecka, ktorí mali prísť na...
Bol teplý letný večer. Johny sa pomaly vliekol hore na kopec, kde ho čakala Agáta. Bol dosť nervózny. Prišiel za ňou, ale držal si odstup a bál sa jej pozrieť do očí.„Ahoj" Prelomila lady teda ona.„Čau..."„Ty si tu na ten inzerát?" Premerala si ho od hlavy k pate.„Obávam sa, že áno..." Pozrel kamsi do blba.„Bojíš sa?" Uškrnula sa.„Ja?...
Opäť som sa zobudil uprostred noci. Nemôžem spávať. Celé hodiny sa prehadzujem z boka na bok, nedokážem zavrieť oči. Hladím do prázdna a keď sa mi konečne podarí zadriemať je to možno len na pár hodín.Posadil som sa na posteľ a rukami si prešiel po dlhších vlasoch a dávno neholenej brade. Pozeral som von veľkým oknom na atramentovo modrú, mesiacom presvetlenú oblohu. Je taká chladná. Vedel som,...
Jedno pekné nedeľné popoludnie som dostal chuť výjsť si na prechádzku po korze. Aby som nechodil len tak sám, zobral som si so sebou kúsok zmrznutého tekvicového prívarku čo som našiel v mrazáku. Neviem ako dlho tam bol, ale rozhodne by som ho už nejedol. „Aspoň ho nejako využijem." Pomyslel som si. Obliekol som si najlepší oblek aký mi visel v skrini, obul si naleštené kožené...
„Riči pozooor!!!" Zakričal Greg, keď si uvedomil, že sa blíži náraz. Boli to jeho posledné slová. Auto sa párkrát prevrátilo na strechu a zasa späť, nakoniec narazilo do stĺpu verejného osvetlenia a dva mladé ľudské životy rázom vyhasli.„Kde som?" To boli pre zmenu Gregove prvé slová. Nachádzal sa v akejsi hmle, ktorá bola všade navôkol. Okrem nej nebolo nikde nič, len biela...
Jožo sa ako každé ráno doslova skotúľal zo svojej zaprášenej postele. Rukou si prešiel po hlave aby si uhladil pár dlhých zamastených vlasov a potom si ju utrel do zažltnutého tielka. Postavil sa a otvoril jedine malé okno na jeho unimobunke. Do izby, ak sa tak dá tá plechová miestnosť nazvať, preniklo pár slnečných lúčov a odhalilo aký strašný bordel tam mal. Zachrčal, potiahol z nosa sopel a v...