Zobudila sa. Na okraji jej stola stál malý hrnček a v ňom zvyšok včerajšej kávy. Celá miestnosť bola naplnená zvláštnym jasom a vôňami, no ona a jej pohľad nabúravali túto zdanlivú harmóniu. Viečka mala opuchnuté, bielka začervenané a jej nádychy a výchydy pôsoboli akoby boli vykonávané s veľkou námahou.Bola vyčerpaná.„Autumn, vstávaj, prídeš neskoro!“Veta, ktorú nenávidela viac ako...
Stretnutie náhody či osudu..? Nahlodaná stabilita,...odkryté jadro týčiace sa ako TÁ hranicaPomaly.Čas sa chladí, mrzne a vyrýva ostrím svojej nereálnosti niečo ako spomienku.Moment a...
Prišla. Sadla si vedľa neho na malý múrik na nábreží. Ani sa neho nepozrela, len sa z hlboka nadýchla a otočila hlavu. Na malú chvíľu venovala svoj pohľad a pozornosť scéne za múrikom. Voda, tráva, koruny stromov tancujúce pod rukami jemného vánku. „O čo nám vlastne ide?“ opýtala sa ho, stále bez toho aby mu venovala čo i len jeden pohľad....
Myšlienkovitá pieseň ticha vchádza... Vchádza a jemne sa ovíja okolo mojej existenčnej schránky (...prišla bez pozvánky...) jemne ma hľadí, chlácholí mi dušu ...je neuveriteľne silná....no jemná a nevtieravá... Je Tvorcom i Ničiteľom sveta. Jej očarujúce tóny mi mámia zmysly.. (...a to pritom bola len jedna nota!!).... Tak sa teda nechávam unášať jej...
Princíp knihy písanej rukami plným sily a slabými zároveň. Prečo ten neustály boj sily a slabosti? Prečo ten boj protikladov na každej strane? Slabosť... je zakrytá lupeňmi ružových kvetov tých známych princípov zlyhania. Prosím o odpoveď... veď predsa jedna kapitola tej knihy patrí mne. Chcem ju priniesť do očí svetla, tých, čo plnia osud maličkou...
Normálne 13 ročné dievča. Má úplnú normálnu rodinu dokonca aj sestru. Navštebuje normálnu základnú školu a má záujmz nomálneho 13 ročného dievčaťa. Aj jej hlava je plná 13 ročnźch myšlienok. Áno, normálnosť je relatívnz pojem. Ale v momentálnom príklade to vystihuje fakt, že toto dievča ničím nevzniká. Nezažila zatiaľ nič, čo by sa vymykalo tomu spomínanemu normálu. Je to dievča, ktoré...
Vošiel do vchodu. Cítil sa zničený a vyčerpaný, aj napriek tomu, že vonku bol krásny a slnečný deň a všetko bolo priam nasiaknuté životodarnou energiou. Vošiel do výťahu. Mechanicky stlačil malý kovový gombík s čislom 7 a pozoroval ako sa zatvárajú dvere. Oprel sa o chladné kovové steny a pozrel sa na svoj odraz v zrkadle. Na okolo bledý odraz sa nenaho...
Ten nepokoj trval už tretí deň. Snažila sa ho sama pre seba nejako charakterizovať, ale nešlo to. Najlepšie svoj stav vedela prirovnať k hre puzzle. Ako keď, hľadáte jeden kúsok, ktorý prepojí dve už poskladané časti jedného obrázku. Ako most medzi dvoma svetmi, do ktorých oboch patrí. Spomenula si na internetovú hru, ktorú hrala, keď bola menšia. Liečila tam psychicky choré zvieratká. Bola...
Kvapky hmly meniacej sa na dúhu tvorenú výkrikmi položenými na dno papierových kvetov sveta. Oheň moci hasí svoju vlastnú silu, priloženú k dielu modrej oblohy posiatej bodkami znamení. Stačí sa natiahnuť a zasiať prvú vlnu úrodných princípov štastia. Prosím......čakám....dostávam...... Končím a dočítavam práve v momente, keď už nič nieje a nebude také ako...
Láska... Láska??? áno Láska !!! symbol bezbožnej dokonalosti Dokonalosť?? bez času a priestoru... čas a priestor? ILÚZIA............ Ilúzia? JE.... falošnou realitou.... Realita? LÁSKA... Láska??? áno Láska...
Kráčajúc po moste, červenom ako kričiaca krv po mŕtvole... Kráčala, počítala kroky, vnímala svoje nádychy, ktoré boli prerývané krikom divného okolia, sivého a pritom tak iluzívne farebného až krikľavého... Mala strach? Neviem, ten pocit tlačiaci sa z vnútra bol bolestivný ako poľad na vyrazený zub, no..... vlastne sama nevedela, čo povedať, čo si myslieť.... Mala v sebe...
Look through your window And rest at your elbow Than say what do you see Nothing, emptiness and bleed Than ask yourself why..... Is something wrong with you eye? Or is the strange thing the world Where only the breathing is hard.... Where nothing can hold you up And your whole blood can be poured in only ONE cup.... Look through you window You still see NO...
Stôl. Drevený stôl. Čierny. Čierny drevený lakovaný stôl so štyrmi nohami uprostred bohato zariadenej a tlmene osvetlenej miestnosti a na ňom...novo vyzerajúci, ešte nepokrčený papierik. Svojimi tmavými ale svietivými farbami vytvára také zvláštne farebnomihotavé svetelné pole, ktoré ako slnečné lúče na hranách diamantu priam geometricky presne rozsekávajú okolitý priestor. Pýtate...