Mnohokrát zaznel tento pocit. V mojej hlave. No udržať ho tak,aby mi nebolo už viac pomoci, nevládzem. Čakám na súmrak. Viackrát už tancoval v mojej krajine. Že mi o polnoci telo zahynie, nedbám a položím v mene svojho mena, napospas želaniam, krivdou odsúdená, na prah Tvojich dverí, to, čo by som inak nikdy nespravila. Či ešte niečim som sa previnila? Že chváliš sa cudzím...
Aby si spoznal. S tým neprestanem.Čo ľúbil si a do podoby svojej,ukladal a ja, si každé prebúdzaniezo snov nepokazím. Lenže ktorejTvojej vášmi prisúdiť mám meno?Či nechel si za každým krikom bozk?A ja som ako v prvú noc s trémoučakala na súhlas. Teraz Ty si oňho pros! Ty večná moja trýzeň, puto všedných dní, ja výčitkami zhryziem, to, čo sme nesmeli. No napriek tomu pokúšali...
Hladká múka z hrnca kuká,približuje sa k nej ruka,nebezpečie, dobrodružstvo,čo keby nám cesto zhustlo?Cestu v ceste stojí zrada,múka vajce nemá rada.Nevadí, veď vymyslíme náhražku,z múky hladkej urobíme...
letokruhy môjho telapocit túžby dlho zvierapocit, ktorý nadovšetkochce mať navrch, lenže kde ktomoje kruhy drzo rušíako zvládnem, ak len tušímčím si chrániť perspektívumožno zmením deskriptívustaroveku nechám kruhyArchimedes a tí druhíbudú pre nás dávnym svetomnedotknutým, možno pretodnes sme skoro všetci hravírušíme aj iné geometreické...
rebolela láska?puto medzi nami?hlboká a krásnamedzi blázneniami?bola aká bolaneodstane slovo.........neznejúce slovábolo ako boloto, čo na začiatkuprezradené bývamárne hľadá skratkuprázdnom srdce zívabolo ako bolonepodpálim mostyto, čo tu je skoroinde zdobia...
dobrý večer hlásia z rozhlasudobrý celý nasledovný roksom na druhom koci povrazupre svet krôčik, pre mňa veľký skokčaká na svoj nenávratný návratnohami si blúdi sem a tamkým objavím poslušnosti kvadrantostatné sa budú tešiť hrámna "kto z koho" ako keby bolsúper na hru kde len jeden hráča na oboch stranách opustený stôlza trest život na mne v kúte...
nočnou lampou osvetľujem životváhavo sa púšťam dopreduplná hlava rôznych scén a príhodmôjmu plaču je dnes do spevu môjmu dychu prestáva sa páčiťnával túžby stúpajúci z nôhkým sme boli rovnocenní hráčikým bol život iba o nás dvoch rozpálené steny mojej dušepokúšali telo mlčky volajúczrnká piesku rozoranej súšenarátajú večnosť tichom...