vtedy ráno vstávala som so zavretými viečkami, aby som tam, kdesi na konci sveta ešte raz videla steny, ktoré ma porodili po nociach moje oči, uši, moje sny, každý deň ich recyklujeme spoločne na fľaše aj tak sú všetky rovnaké a hádžeme ich z výšky /už sme veľkí, konečne/ s prísahou, že budeme i poslušní rovno do Dunaja v meste, ktoré nás nepozná ...
asi sme nevedeli čo s toľkou mladosťoučo s toľkým časomkeď nám ho vietor rozplietal z vlasov a bral do neznámatam nám tie naše veľké oči zhoreli priamo pred očamina asfalte kde sa nám piekli zadkykde celý ten náš krátky príbeh skončilhneď pod nadpisom /BB/a nepríjemne zapáchal benzínom všetkými pneumatikami ktoré nezastalimimochodomčo nútili nás hľadať mince vo vreckáchna najbližší autobus...
povedali miže mám písať niečočo sa viac hodí k môjmu šatníkuže som mladá dámaa mladé dámy používajú slovo reprodukovať/nie jebať/povedali miže úsmevje nevhodný na každodenné použitie...tobôž nie smiech - prežehnali sa ty len prikyvuj, mojaprikyvujkeď hovoria o počasía politikemy fair ladytotižkaždý je rád keď nájde spriaznenú dušua keď nie je dosť spriaznenátak si ju vyrobíšna jeden...