#1#„No ty kokso," pozrela som sa na zamazaný uterák, ktorý som dostala vo dverách hneď, ako sme prišli, „budem ti ho musieť oprať." Keď sa Michal zahľadel na šedú fľakatú spúšť, uškrnul sa. „To si ho už rovno môžeš vziať. Mimochodom, tiež mám doma práčku." „Ale to je moje dielo, tak sa patrí, aby som ti ho vrátila v pôvodnom stave."Ešte raz sa naň kukol...
#1#Je pod mrakom. Niekde v strede týždňa. Asi streda. Pracovné dni odsýpajú a o víkendoch ani neviem. Som zmätená. Presne. To je to slovo, čo ma najčastejšie vystihuje. Zmätená. Rovnako mi je blízky pojem nekompletná. To so ja. Čupím za kríkmi neďaleko kaviarne, kde Henry číta noviny a pije kávu. Ešteže je tá kaviareň presklená, lebo by som úplne stratila prehľad. V rukách držím bratov...
#1# Pre zobrazenie poviedky navštívte link:...
#1#Každý deň stojíš nado mnouObutý vo veľkých topánkachObčas bosíFňukajúc, že musíš niesť celú ťarchu sveta na svojich pleciachTy, tieňMilujem tvoje temné tvaryAj ako sa skláňaš dole k zemiPúšťajúc tiché slzyStále neprestávaš nado mnou stáťA ja len spomienky vyzrážané láskou na papier skladámA čakámČakám, kým odídeš, odkráčašVyslovíš ortieľ aj keď si nemýTieň môjKráčam tu pred tebou a ty ma...
#1# Preniesli sme sa do spálne. Keď ma zložil na posteľ ako prvú, ostala som mu na perách. Vonku sa už stmievalo, a tak zažal lampičku na nočnom stolíku, nech si na mňa posvieti. Kľačal na kolenách a skláňal sa nado mnou podoprený dlaňami. Ocitla som sa zakliesnená jeho telom ako štvaná zver. Jedným šikovným pohybom si vyzliekol tričko, čo ešte viac umocnilo vôňu,...
#1#Ležali sme obaja v posteli. Nahí, spotení, poctivo zabalení v perinách. Ona fajčila cigaretu. Tak tradične po sexe. Obom nám došli slová, tak som jej len vzal cigaretu spomedzi prstov a silno potiahol. Natália bola nádherná žena. Nádherná a inteligentná aj keď blondínka. Narážam na tú spojitosť inteligencie a vtipov o blond hrivách. Nepatrila medzi akúsi triedu intelektuálov na dráhe...
#1#„Nešla by si ku mne na pohárik?"„Prečo nie?" prehodnotila som priebeh celej pokojnej, pohodičkovej nedele. Ako upevnenie nášho kamarátskeho vzťahu by to nemuselo byť zlé. To bolo prvé, čo ma napadlo, ale pod touto vrstvou myšlienky bol fakt, že my dvaja kamaráti asi nikdy nebudeme. Hrať by som to nejaký čas zvládla, no vo vnútri by sa mi srdce plieskalo o orgány. Počkať....
#1#Volala sa Diana. Zoznámili sme sa v kníhkupectve. Ona si prezerala knižné novinky a ja som rozmýšľal nad tým, ako sa jej prihovoriť. Bola drobná, veľmi štíhla. Hnedé rovné vlasy jej bezprostredne padali na plecia a koketné oči skrývala pod viečkami, až kým nezdvihla zrak. Stál som blízko a nenápadne vyčkával, kedy sa chytí. V podstate som bol na love.„Čo by ste mi poradili také dobré na...
#1#Sedel som v kúpeľni s hlavou v rukách. Blízko nej. Na stoličke, kde neustále zahodím vlhký uterák, namiesto toho, aby som ho klasicky zavesil na svoje miesto. Sedela vo vani takmer nehybne. Akoby ten moment ani nebol. Horúca voda vo forme pary sa dvíhala k stropu a ja som ju pozoroval. V jej tichu. V mojom tichu. Ponorila si hlavu pod hladinu. Z krátkych čiernych vlasov jej stekali cícerky...
#1#Z čiernej tmy a ticha bezsenného spánku má zobudil zvonec. „Čodočerta..." Nemala sa som poňatia o čase, ani aký je deň, len to som vedela, že nemusím ísť dnes do práce. Ako som sa vyšuchla z postele, čoraz viac som nadobúdala dojem, že zajtra do tej práce budem fakt musieť ísť. Čiže je nedeľa. Ale racionálne mi to potvrdí až displej na mobile. So strapatou hlavou som pomaly...
#1#Keď sa pozriem do spomienokSrdce mi končí žmýkací režimDopraloKaždou knihou naberám vyšší stupienokS únavou na dlážke ležímMiestami, akoby sa nič nestaloChcem presiahnuť, čo najviac milujemSamotu v daveUž som blízkoKaždým snom o teba bojujemO teba, sloboda v klietke kvôli mraveKeď hľadím ti do očí, som tak nízkoNa vlnách tónov slepota pocitov plávaTy ulicami blúdišTajne, tíško, vecneGramatické...
#1#„Tak na nás!" zvolala Ria a kopla do seba tretí pohárik.„Tequiláááá!" zatvárila som sa víťazne, zdvihla čašu nad hlavu a následne som si to taktiež hodila na jeden šup. Každým panákom nám pribúdali decibely. Bol piatok večer. Ulice boli rušné, plné áut, farebných svetiel s predvíkendovým pocitom. Bar bol na počudovanie takmer prázdny. V jednom rohu sedeli traja podivíni,...
#1# Čo je to dnes s nami? Haa. Už viem... Máme zodraté duše plné žmolkov. A stále ich perieme dookola. Aj keď pridávame aviváž, nič sa nezmení, nezlepší. Sem- tam zmäkneme, ale len na chvíľu. Sme zničená, neschopná, stroskotaná, uhýčkaná generácia. Frustrovaná z toho, že máme na výber. Musíme sa rozhodovať. Inteligencia nás posúva, no tiež ničí a zabíja. Potichu. Do určitej miery liek a vo...
#1#„Ja som ti však nič nesľuboval," vyvalil to narovinu.„Máš pravdu, nesľuboval," zdvihla som bradu urazene, „veď som ani nič neočakávala." Pokrčila som čelo, roztvorila oči a uprene na neho civela, čím som mu vytvárala priestor na to, aby niečo povedal. Ale on mlčal. Prudko som sa stočila o 180 stupňov a hrdo odkráčala. „Hana, počkaj!" jedným ráznym...
#1#Je 9.00, píšem si do zápisníka...Sedela som v neďalekej kaviarni oproti môjmu paneláku, popíjala latté a nastavovalo tvár slnku. Keď zavriem oči, tak je skoro leto. Aspoň také predstierané. Totiž za mojimi slnečnými okuliarmi prebiehala len príjemná jeseň a desivé ticho rána. Klobúk na hlave dotváral moju dokonalú maskovaciu frizúru. Číhala som. No stále sa nič nedeje..., zapisovala som...
#1# Bola sobota podvečer. Pomaly sa stmievalo. Spolu s Riou sme šli zrovna z kaviarne. Ona bývala o niečo ďalej, a tak ma väčšinou odprevádzala domov. Táto jeseň bola pomerne teplá, no dnes sa rozhodol fúkať studený vietor. Spolu s vlasmi mi rýchlo unášal aj dobrý pocit z kávy. Neľútostne mi bral každú príjemnú myšlienku ako predzvesť ONIČOM dňa. Mlčali...
#1#Dlho som mlčala.„V poslednom čase nemáš, čo povedať," skonštatovala Ana (bez n), zahryzla do prudko cesnakovej hrianky a zapila to horúcou kávou.„Som citová vyprahlina. Asi som systematicky vypúšťala dušu na ceste niekde medzi Vianocami a Veľkou nocou," zamrmlala som a nepríčetne stláčala jeden gombík na ovládači dookola, čo spôsobovalo rytmický prehľad kanálov.Vedela...
#1#Vošla som dnu. Pomaly. Opatrne. Nevidela ani nepočula som známky žiadnej existencie, či už ľudskej alebo zvieracej. Ohrozujúci element v podobe Henryho alebo nejakej tej jeho zatajenej družky neprichádzal ani zľava ani sprava. Misia môže začať. Po stopách... Veď ani neviem, čo hľadám. Niečo, čo by mi prezradilo viac. Viac o ňom, o jeho živote? O mne? Začala som sa zameriavať na detaily. ...
#1# Henry sa neozval. Tridsaťšesťkrát mi to oznámil môj pohľad na tichý displej počas dňa. Šla som cez námestie. V únave popoludnia sa rozplývala smutná ťahavá melódia pouličného huslistu. Bolo to to najdojímavejšie, čo som kedy počula. Taká známa melódia. No nevedela som, ako sa volá. Takmer pršalo. Chýbalo možno deväť percent k tomu, aby to šedé nebo vybuchlo a...
#1# Zobudila som sa v tme. Dezorientovaná. Určite dlho potrvá, kým sa môj zrak prepne do nočného videnia. Nevedela som kde som, kedy som a ani kto som. Doma teda určite nie som. Zorientovať sa mi trvalo zopár sekúnd. Sedela som na Henryho posteli takmer nahá a on vedľa mňa spokojne odfukoval. Ježííííííš, veď ja musím ísť ráno do práce! Ak už ráno dávno nie je. Cez štrbiny...