Krásny úsmev,jasné oči,čo nedajú člevečine spať.Sladké bozky,just imagine,a hlava v smútku dráp.Pohľad jediný,spáli spomienky,či rozdúcha ich viac...?Chladný vietorovieva mi tvár,a bič vyrýva jazvy zas.Prečo milujem,keď všetko je preč,a nádej zomrela tiež...?Prečo bolí,čo je stáre,i keď hviezdy vravia choď ďalej.Drásať, drásať, drásať!Tak dajte mi už pokoj.Drásať,drásať, drásať,ja vravím vám...
hrejivá je láskano bolestný je rozchodkrásny je deňno temná je nocradosť vždy vystrieda smútokskôr ako sa nazdáša aký je úrok?jedno štastieadvojitý smútoka tak sa pýtamoplatí sa byť šťastnýoplatí sa smiať kedaj tak budeš plakaťmožno bez smiechunebude ani úzkosťa potom akolen žiť z dňa na deňbez emóciíánoto by bolo niekedy skveléprečo človek robí chybya musí za ne tvrdo pykattešíš sa z krásneho...
Kráčam, no neviem kam,kráčam no neviem s kým,Padám a znova vstávam,Vstávam a znova padám,Tŕňové slnko mi zohrieva tvár,Zbedačenú bičom kríža,Ktorú mesiac lieči,Lúčmi toho slnka,Plačem pri spovedi srdca,Hladené rukou lásky,Utišujúce bedač myšlienoka oči démonov,A preto, Kráčam, no neviem...
Ráno vstávašavečer zaspávašnajprv sa smeješpotom plačešvidíš julen tyv čiernych šatáchti vracia spomienkylesy či púštestále odchádzanenávratneťa tu nechávauž dosťa tá v tých šatáchktorú takveľmi miluješodchádzasozávanom mesačných výšinlesy či púšterieky či priepastiprechádzkyvsamotea ty ži...
Stratené sú slzy, či úsmev dní, spadnuté je líste javorové, to, čo hladilo pery k úsmevu, odvialo vrahom preč. Tupou dýkou prebodlo dušu, bezohľadne so smiechom, to čo časom stratilo sa, v duši sa...
Takže, tu sa rozdelíme. „Hej, Eli!!" zavolal Grim na Elizabeth. „Ahoj, Nika bude tvoja žiačka, okej? Nauč ju čo vieš." „Dobre. Poď, dievča." O pár metrov ďalej boli aj tréneri zvyšných bojových techník a tak sme sa rozdelili každý ku svojmu. „Cítiš to?" spýtal sa Grim starého muža. „Áno, niečo sa deje....
Ani neviem prečo, začínala ma opúšťať dobrá nálada. Hlavou sa mi preháňalo milión myšlienok, ale najmä mi nedalo, ako to, že som vtedy prežil, keď som chránil Niku. Čo sa vlastne vtedy stalo?„Čo ti je?" niekto prerušil moje myšlienky. Ach, to bol Laďo. „Si nejaký čudný." „Vieš, ako to že som vtedy prežil? Čo sa stalo?" „Myslíš vtedy v tom lese?"...
----Strom stojí sám, medzi stromami----vločka padá sama medzi vločkamity zradil si keď ona plakalaodišiel si zanechal jej ranutrápne ďakujem to dušu nespasíže zhrešil si na tom už nezáležítak kráčaj vlastnou cestoukeď smútok si zanechalbuď navždy sám...už sa neobzeraj....---je neskoro, tak odíď,...
Je 30.03,.2018 06:00 podľa môjho času. Vstávam a idem sa umyť. Otváram chladničku, ktorá je, tak povediac, poloprázdna. Vyberám maslo a chlieb. Spravil som si obyčajné raňajky a pozrel von oknom. Slnko už svietilo a len pár ľudí prechádzalo popod okno. Otvoril som okno a zapálil cigaretu. Pohodlne som sa usadil na stoličku a pomaly vydychoval dym v tvare...
Tak ako večer mesačné lúče vnikali do mojej izby, tak ráno ma prebúdzali. Cítil som sa už oveľa lepšie. Nádherný, zvučný až prenikavo škriekajúci hlas zvolal „Raňajky!!!" Sestrička mi povolila vstať a tak som išiel aj s ostatnými do jedálne. Pekná usadlosť. Všade naokolo stromy, pokoj. Pri hlavnej budove bola socha. Podišiel som k nej a čítam „Na...
Počujem výdychy. Otváram oči, no vidím len rozmazane. Ťažko sa mi hýbe. Kde to som?! Vidím ľudí odetých v bielom, pobehujú. Po chvíli ku mne prichádza skupinka ľudí. Konečne tváre, ktoré poznám. „Jarko, ako ti je?" spýtal sa známy hlas. „Nika? Si to ty?" nasledovala odpoveď s veľkou dávkou radosti. „Kde sme to? V pekle? Alebo...
Nasledujúce dni boli pre nás naozaj smutné. Nikto z nás si ani nevie predstaviť, aké to bude teraz bez Iva. Preklínali sme deň, keď sme vstúpili do chatrče, keď sme išli za tým sprostým svetlom. Šli sme cez hlboký les, kde nebolo svetlo. Stromy mali nádherné koruny, boli obrovské, majestátne. Tak čerstvý vzduch som ešte nedýchal. Bol som prekvapený, že v tomto hnusnom svete...
Večer stále vchádzam zamatovými dverami do mojej utópie,do môjho sveta, bez bolesti, smútku či najmenšej vrásky,tam, kde ma čaká ona, môj milovaný anjel.Dve čaše naplnené vínom (červeným),sedíme spolu a hladíme sa bozkami.Po hodinách ty už musíš ísť a ja vychádzam zamatovými dverami,do sveta reality...kde ty si niekde tam,...
Krčmár Michal vytiahol meč z pošvy a odsekol to chápadlo. „Detská, rýchlo za mnou!" skríkol starý muž vyťahujúc svoju katanu. Okná a dvere sa rozleteli a všade lietali trosky krčmy. Dnu vtrhli nejaké monštrá. Vyzerali ako zmutované gigantické červy. Nestrávil som veľa času ich pozorovaním. Michal šiel posledný, aby sa postaral o obranu, zatiaľ...
Prekliata sekunda už zas skončila, ďalší kvet zvädol, odpadol, tá jedna sekunda, kráľovná všeho, má moc nad hynutím i rozkvetom. No raz nádherné jabloňové kvety, teraz hnijú v zemi, v jabloňovej rakve, v tej čiernej zemi hnijú, by hnojili nové korene, by mohli znova povstať, vo svojej...
V noci som nemohol nejak spať. Tvrdá posteľ a k tomu toľko vecí a nových faktov. I keď som čo i len na chvíľu zatvoril oči a zaspal, po chvíli som sa strhol. Neuveriteľné nočné mory sa mi premávali hlavou. Sadol som si na posteľ a poobzeral sa vôkol. Všade bolo ticho, také pokojné. Iba trocha silnejší vietor rušil ilúziu nevinnosti. Potichu som sa vyparil z izby a šiel dole po...
Si krásna a tajomná,nočný les a jedna sedmokráska.Si pevná a neoblomná,Petrova skala držiaca boží chrám.Nežná a láskavá zároveň,bozk na mojich perách.Zúfalá a bezradná,búrlivá rieka pri východe slnka.Stratená no nádejí plná,pútnik na svojej...
- Prečo odchádzaš?- Prepáč, ale ja zato nemôžem...- Prečo si mi nepovedala, že umieraš?- Ja.... ja nechcela som ťa raniť...no musela som ti to povedať...- Prečo práve teraz? - Pretože sa chcem rozlúčiť...- ????!!!!!!...nie! Také ani nehovor! Ty nesmieš! Nemôžeš!- Každý raz musíme odísť... niekto len skôr a niekto neskôr...- /plač/ Prečo??? Povedz mi prečo teraz? /padá na zem a prosí Boha/-...
"Elitná armáda?" nechápavo som sa spýtal. " Áno. Sú to tí najlepší z najlepších. Nie sú ani dobrí ani zlí. Nepoznajú zľutovanie. Zabíjanie ich drží pri živote." Pochopili sme. Niet cesty späť. Sklamaní a zároveň zúfalí. "Ale vrátim sa ešte k tomu prsteňu. Patril môjmu otcovi. Veľkému generálovi, najmocnejšiemu v jeho časoch...Ach... Je to strašný príbeh. Táto zem je aj...
Prechádzaš sa sama v nočnom parku,chodíš a nevidíš v tom zmysel.Vráti sa? Nie, už nikdy neuvidíš jeho tvár.Odišiel tam, tam kde vždy chcel.Už je neskoro volať ho späť.Ležíš na zemi... Aj najlepší priateľ do teba kopol.Hlava ponorená do útrob ničoho.Počuješ len nádherné tóny klavíra,ktoré sa ťahajú nocou...Svet sa zastavil, čas nepokračuje.Nepokračuje už nič, v čo si verila a dúfala...A predsa to...