hráš v básninie si herečkaa bodkaa poď párkrátna dosahsa smiaťakurát ideide v tebe dážďsa...
slzy penia sa to naučili spontánne pri fontáne zručne vo chvíli keď vrabec pilsilueta sa sklonila a ty si sa na mňa usmiala v...
vieš, že tichošije prílivihlou mäkkou s dlaňou splyniemáš sa tu spolu s drevom spíš a smiech v tebe...
preriekneš korenevždy keď kmeňnie až takveľmi zabolía predsazem sa staráo tvoje u-zem-zneniepomaly rovnako akomatka s hniezdom na...
nevrav, že stoličky na stromenie sú na lietanie,keď vo vlasoch máš letiskáa skokanské mostíky ti prajúpočasím na koži.Kvapkáš.Z listov polnočnýchdo cudzích hodínprepíjaš svoj žart.Tak ako si malá,vmestíš sado náručia hrdla,tak veľmikvapkáš,až ďaleko jebúrke,aby sa ustlalapod...
rozopnuté oknonamiesto vreckav ktorom škvrna bolalen akási návnada čalúnené oči zaťahovaliviečka chceme prečkaťaž kým ...prebolí...
v zuboch vietorako tak krívamopieram sa o vzduchs výkrikomhrám hru na životpravdaostáva skrytáv mojich...
I.popísaná stranaotláča ornamentyiba na okrajII.blázon vrieskacez celú haluje nahýIII.rieka nemá brehyvšade samá hmlaIV.kominár schádza na chodníkrímsa je hrdzaváV.púčik opadolmravce sa zoskupujúVI.otočil hlavutieň padá opačným...
tancuje rovno-vážnes okolímohýbajúc sa v ramenáchkýve kvapkamičoraz bližšie vetru-piesni zamotanejdo pavúčej...
rozhojdaný ťa necháva cítiťopadané svetloz rúk šeptom zachytáva umlčané...
výdych pramení z nedočkavých dotykov brániš nimi svoju nevinnosť zvieraš mi srdce aby som nemohol prejaviť plač úprimne v tichosti a následne sa prejesťtých ošúchaných slovtvária sa ako podstatavačšinou v básňach o životea povedať ti že... ...presiaknešo pár vrstiev nižšienež si čakalapo bodnutí klímouvrátane dier v názorochvšetkých tých stránokktoré sa považujú za ľudí...
vreckovkas vyrezanou škvrnoulepšie zachytáva slzuna okraji slovabez ktorého by si nemohla...
hadia kožami vypĺňa hrdlotak presvedčivoaž mám naozajstný pocitže dýchamortuť zo žílsteká do mojich pórovtvoriac zo mňapreplneného panákas nemým výrazom v šošovkáchhľadíšpriamo do nichs odchádzajúcim odleskom sklovcaschovávaš...
boli tam iba pohodené slováa plno mejkapu mastilo prstyja že som vošiel do tvojho vnútraktoré som predpokladal že je...
najcitlivejšie boli vyschnuté ružeako sa zabáralido štrbín chladného mramoruspevňovali tŕne a ešte viacvynášali na povrch utíchajúcu chvíľuvšetci navôkolboli len pozadím blednúcej...
stál medzi prasklinamia obdivoval ako mäkko sa môžeprehĺbiť samota do prázdnych rúkv očiach mal zamysleniepresne v tých častiach kde minulestál opretý o zábradlie a nevnímalako mu všetci pokrývajújeho život hrudamiako prasklina sa pokúšalvidieť cez nové dverekľučky sa od strachu zvliekaliz...
ďakujem, že strážiš jej starosťže jej nevyprahne koža ako ostatným starenámokná sa...
v okamihu nehľadám bodna ktorý by som sa upällen nostalgiu z priblíženiaa pocit že aj tá najmenšia orchestradokáže veľkolepo zlepiť...
ostali iba krokypoliate podrážkamichodiac nabosodážď sa pohrával s kmeňmiako tak padali pod nátlakommravce zaprašovali chodníkyja sám ponorený v kalužis bokmi kliesniacimi červotočedýchal som pot zmiešaný s krvoua na srdci tie isté...
Jana sa zobudila. Pohľad jej spočinul na malom bielom uzle. Nemohla sa hýbať.Peter tam stál a hovoril jej, ako krásne je žiť pripútaný k vlastnému...