MÁJ 1992 - prvá spomienka Tráva mäkšia ako koberec. Sedím uprostred nej, v zamatových šatách, nohy, obuté v bielych sandálkach, sú zložené do tureckého sedu. Biele čipkované ponožky. Dievčatko.Zvuk ku mne prichádza akoby z diaľky. Hluk. Výskajúce deti. Prekáračky. Smiech. Bežia. Naháňajú sa. Nohy im dosadajú do trávy, ľahko sa zabárajú. Deti plynú v priestore. Patria doň.Jedny detské nohy sa pri...
Fúkam si do rukavíc teplý vzduch. Najprv zohrievam ľavú, potom pravú rukavicu. Pekne poporiadku. Aby mi celkom nezmrzli brušká prstov. Aby som nestratila cit. Aby som získala čas.Včera bol zimný slnovrat. Vrátila som sa domov na svitaní. Babka hovorí, že som pohanka, keď ho slávim. Vraj čo je to za nápad. Takto pred Vianocami.„Radšej, keby si so mnou do kostola išla, na Vianoce, na...
Muž, ktorý sedí na zastávke vedľa Karly, búcha nohami do lavičky. Nepravidelne. Nervózne. Karla je nervózna tiež. Zvuky ju rušia. Pravidelné. Nepravidelné. Hlasné aj takmer nepočuteľné. Akékoľvek.Dnes je tak sparno, že sa Karle celkom spotili ruky. Aspoň si to navráva, že to z toho neznesiteľného úpeku, aby nemyslela na hluk. Obliekla si svoje najkratšie šaty, vlasy má zopnuté v cope a...
Žijem v takom malom meste, že na balkóne chováme srnky. Jedna je hnedá a druhá strakatá. Ako mačence, ktorým moja stará mama leje v zime do misiek mlieko.Už si ani nepamätám, ako sa k nám dostali. Myslím, že nás čakali, keď sme sa prisťahovali. Z ostrova obklopeného morom.Milovala som ho. Jeho nástojčivý hluk, autobusy plné detí, kamienkové pláže a diskotéku, na ktorú som bola primladá. Myslím,...
Prišla som za tebou s tým, že zúfalo potrebujeme dovolenku, zrelaxovať, oddýchnuť si, na takú pri mori nie sú peniaze, máš novú robotu a si tam zatiaľ iba na skúšku, tak kam pôjdeme? Mohli by sme ísť do hôr, vravíš, oči sa ti rozžiaria a ja si hneď predstavujem wellness hotel v Tatrách a jednu prechádzku do najbližšieho obchodu denne. Ale ty nie, tie ceny sú...
Najviac zo všetkého jej chýba leto. Vysedávanie na balkóne až do svitania, ktoré vždy príde prekvapivo skoro. Bosé nohy na kachličkách. Dym iba z Ivanových cigariet. Alena je silná nefajčiarka. Pasívne fajčenie jej nevadí. Nič v Ivanovej prítomnosti jej nevadí. Je január a ona má už celej zimy akurát tak dosť. Nemá radosť ani z nového kabáta, pretože si v ňom...
Kata už tri mesiace neplače, kupuje si kvalitné knihy v dobrej cene a pravidelne beháva. Vždy, keď si spomenie. Ráno. Po robote. A neskôr večer. Má novú najlepšiu kamarátku Gabu, ktorá chce byť módnou návrhárkou a šije kvetované blúzky. Kate už kvety lezú na nervy. Ale Gabe to nepovie. Spoznali sa na jóge vo Fitaréne. Do inej posilňovne nechodí. Ani...
V pondelok ma zase chytili tvoje dni, zamestnával si celú moju podstatu, nevedela som sa sústrediť. Vykašľala som sa na školu a presedela ju v krčme. Každý deň s inou spolužiačkou a jej problémami, akurát som ani jednu nepočúvala, lebo tie svoje som považovala za podstatnejšie, to si ma asi naučil ty. Tomu egocentrizmu. Vždy, keď som si na teba spomenula,...
Postavím ti dom. Splním tvoje želanie. V nedeľu začnem, a v tú ďalšiu ho budeš môcť skolaudovať. Rozbiť o dvere fľašu šampanského. Alebo radšej bieleho vína. Ako budeš chcieť. Prinesie mi to pokoj, dlho hľadaný, najmä stavanie stien z pálených tehál, ktoré nevypálim, lebo to neviem. Zlepím ich prachom, je ti predsa najbližší. Osadím do nich okná, pre presvetlenie interiéru a dvere,...