„Dobré ráno.“, pozdravila som rodičov. „Aj tebe dobré ráno.“, odvetil otec a začítal sa do novín. „Ako si sa vyspala?“, zaujímala sa mama. „Dobre. Ehm...môže u nás dnes prespať Klára?“, opýtala som sa. „Samozrejme, že áno, ale sľúb mi, že kým my budeme preč, tak dáte pozor aj na Anabelu, jasné?“, vážne si ma premerala...
Zobudila som sa v bielej miestnosti. Ležala som na bielej posteli a nad hlavou som mala nejaký prístroj. Prudko som sa posadila až ma zabolela hlava. Skúmavo som prešla očami celú miestnosť. Pripadalo mi to ako by som bola vo väznici. Postavila som sa a prechádzala sa po miestnosti. Na konci miestnosti boli dvere, samozrejme biele. Postavila som sa k nim a pokúšala sa ich otvoriť ale boli...
Tie zvuky som už potom nepočula. Večer sme si všetci posadali okolo stola a Charles mi rozprával o tom, že vedia kto som, a že oni sú tiež mutanti rovnako ako ja. Navrhli mi aby som šla k nim na ich špeciálnu školu, vraj tam môžem aj spať, budem tam mať vlastnú izbu a že tam budem v bezpečí pred ostatnými mutantmi, ktorí ma chcú stiahnuť na ich stranu. „To nejde.", prehovorila som...
Ráno sa Chloe prebudila okolo desiatej. Mama s Nickom sedeli v obývačke a rozprávali sa. „Dobré ráno.", povedala a šla do kuchyne spraviť si raňajky. Nick sa postavil z gauča a vošiel do kuchyne. Chloe si nalievala mlieko do misky. Oprel sa o chladničku a usmieval sa. Začudovane sa na neho pozrela. „Deje sa niečo.?". Podišiel k nej a položil jej ruky na ramená. „To sa...
Chloe vyšla po schodoch do kúpeľne. Trvalo jej to zhruba 10minút. V obývačke už na ňu čakala Grace a s niekým telefonovala. „Áno, už je tu, dám vám ju.", podala Chloe telefón. „Tvoja mama.", zašepkala. Chloe si s napätím prevzala telefón a dúfala, že Grace nevyzradila kedy k nej prišla. „Chloe?.", počula mamin hlas. „Áno." „Zajtra príď do obeda...
Chloe sedela na prednom sedadle auta jej otca. Veľmi sa bála čo od nej chce. „Č-čo odo mňa chceš ?" , spýtala sa, mierne roztraseným hlasom. „Dokončiť čo som začal." , zamrmlal. Zastavili pred veľkou opustenou budovou. Pravdepodobne tam už dlho nikto nebýval. Vystúpil z auta. Otvoril jej dvere. „Vystúp !" , prikázal. Chytil ju za rameno a ťahal smerom do...
Ráno mi vrtrhol do izby Brian. "Katy, niekto klope.". Ospato som sa pozrela na brata. "Ty ma raz privedieš do hrobu."Brian sa zaškeril. Zišla som dolu po schodoch a šla otvoriť dvere. Keď som ich otvorila, vo dverách stál Logan. Prekvapene som sa na neho pozrela. "Logan, čo tu robíš ?""Aj ja ťa rád vidím.", zasmial sa. "Chcel som sa ťa opýtať, či by si...
Ahoj, volám sa Katy Pavellová, mám o 4 mesiace budem mať sedemnásť. Som 170cm vysoké, štíhle dievča s dlhými, hnedými, rovnými vlasmi. Som druháčka na strednej škole v Londýne. Žijem s mojimi rodičmi a s 8 ročným bratom Brianom. Bývame vo veľkom rodinnom dome so záhradou. Keď som mala 10 rokov zistila som, že mám vínimočnú schopnosť zjaviť sa kdekoľvek, ale ako roky pribúdali, tak mi každým rokov...
Tento príbeh rozpráva o 17 ročnej študenke menom Skye. Viac sa dozviete ked si prečítate jej príbeh...