Nepamätám si kde som bol,keď si hovorila, že život je hra,Pýtal som sa "aké sú pravidlá?"Len si sa usmiala,"Rien, démolis, décompose... mais seulement merde, survis!"A až sa jedného dňa prebudím,zistím že som premrhalsvoj život pravidlamiVypadal som tak maličký,voči celému svetu...A ak toto čítašneostal som tu tak dlho,a keď budeš na mňa myslieť,usmievaj sa,žiadne pravidlo nie...
Tikotajúce slová zanikajúce v stenách, Do vzorkových tapiet kvetín vnárajúce sa sekundy, Ako rokmi opadáva omietka, Rovnako ako kvet, Vädneme, Vypi do dna, ten pohár trpkosti, Všetky svoje skutky a omyly, Skús ich oľutovať... Položený na podnose, Ako striebrom obšitý, Mesiacom navštívený, Od západu veje nepríjemný vietor, S povrazmi vzťah...
Žiarovka... Povedala, že v jej živote som bol žiarovka... Človek na povel...? Človek na isté intervaly... Človek, ktorý sa mohol jedného dňa spáliť... Vypnúť, dohorieť... dosvietiť... Bol som žiarovka... Tá, ktorá osvetlila jej temné chvíle, Tá, ktorú nepotrebovala cez denné radosti. Bol som potreba... Tá, ktorú kúpite už i v potravinách ako mimoriadny tovar, Tú, ktorú...
Hlad siaha do ďalekej budúcnosti,jazyk vyplazený z útrob starého tela,hlad, ktorý prežívam ma identifikuje,večne ma volá, kričí, prebúdza krnvú bunku v mojom mozgu, hlad ma zožiera, nedokážem sa ukojiť... Hovria, že si zožieram celý život,do poslednej prepracovanej budnky v mozgu,Ukrývam sa pred dňom, ďaleko spod prachu, na mŕtve miesta,hovoria, vraj sa mám zmeniť,čo...
Aký je to pocit? Stáť tam? ...stáť tam hore a dívať sa na všetkých z výšky? Aký je to pocit byť na vrchole? Dívať sa na všetkých s nadhľadom? Aký je to pocit vidieť tie tváre? Tie prekvapené, závistlivé a smutné tváre? Ako sa cítiš? Keď tam tak stojíš? Celkom sám...dívaš sa na ostatných ktorých si opustil pre svoje vyššie ciele, pre svoju povýšenosť a egoizmus. Nechápem kde sa berú tie spomienky....
Ďalej sa skrývam za oponou, kráčam sám nočnou ulicou, zakrádam sa temným záhrobím, ponáram sa do teba, cítiš ma? Utieram ti slzy, tlieskam ti k smrti ešte som nedohral svoje predstavenie, este som neukoncil svoju cestu, posledná z minulých jesení, posledná z uschlých ruží, ponáram sa do teba, cítiš ma? Utieram ti slzy, tlieskam ti k smrti, nemôžem sa zmeniť, ...
Mesačný svit prechádza svojimi striebornými prstami po tvojom tele, si tak zasnený, príliv, lieči tvoje ubolené telo smútkom, vydávaš sa po tichej cestičke, stredom vôní, ktnré ťa môžu rozveseliť, budem tajiť svoj dych, kým sa nerozvidní ref: prajem si aby táto noc trvala navždy, pre tvoj život, pre tmu, ktorá nás obklopuje, nenávidím biely plameň, ktorý mi ťa chce vziať, biely, čistý ako ty...
Kam padne náš posledný pohľad? Z unavených očí, už nedokážu tiecť slzy ako môžem cítiť slobodu? Ak budem navždy trčať medzi tŕňmi ref: prečo sa môj osud nevypĺňa? Berie ma späť požehnať sa mysli na mňa! Vytvor mi spomienky, povedz, že som bola požehnaná nikdy nepadnem tak hlboko, do priepaste, kde som sa narodila, je to večné pitie krvi z mojich žíl, otrava, ktorá ma suší v srdci, a tečie dole...
Si zamilovaná do môjho obalu! Vidíš do môjho srdca? Do mojej duše ktorá mrzne? Taj prestaň! To stačí miláčik! Nenávidím tvoje slzy! Si môj život! Áno! Viem! Tie slová... Lenže ja ťa nenávidím! Nenávidím to, ako ťa milujem! Baby! Baby! Prosím! Nechcem ťa opustiť! Nemôžem ti odpustiť! Nemôžem už ďalej trpieť, zbláznim sa! Už nie! Prestaň mi ubližovať! Neponižuj sa prosbami! Prosím, vždy som...
Zbieham zasneženým kopcom, dole, cez most, kusy ľadu sa mi šmýkajú pod nohami, to ticho odo mňa nechce odísť, nechce zastaviť, uviazané okovy okolo mojich rúk, môžem len bezhlavo utekať a on za mnou počuješ ma? Chýbaš mi! Môžem za tebou prísť? Môžem sa u teba skryť? Skina mono wa Suki Dakara Shouganai môj Kawai Shinigami zrnká piesku ma štípu v očiach, mám zlé sny, ale ty ich utíšiš, ako vždy,...
Nemôžeš prestať rozprávať, tie cesty pod mostami, zatvárajú dvere pred fantáziou, keď mrzne nad nebom, môže i dážď zhorieť, padám na cestu znova sa v suchu topím, nerozoznala som ťa od miestnych plagátov, viem, že dnes bude padať mesto, tehla po tehle, trpezlivo a pomaly, ako krváca moje srdce nebudím sa, v noci zaspávam s dennou nervózou, zobuď ma až na druhé ráno, keď možno nebudem zo...
Ako môžeš cítiť? Kto ti dal právo ma súdiť? Kto ti dovolil ma ponižovať? Ako môžeš kľudne zaspávať? Nie, nikto mi nikdy nechýbal, nenaplnený pocit... Nie, nikto si ku mne pravidelne nelíhal, súdená vopred vízorom, nie, nikto ma neprosil, ušiel skôr ako to skúsil zmrznutá z vnútra, nevolám sa ani Júlia, čo Rómea stratila, nesklamanná z lásky, pretože láska je moja fóbia, neprivedená...
S pocitom loveless si líhaš a pri tom neľutuješ, že sa nikdy nedozvieš, čo je to ai, pretože ai je sen, a ak si ho nevyfotografuješ,...
Prosím Pane, odpusť mi, že som sa narodil so svojimi hriechmi, Je neskoro sa obracať na vieru až na smrteľnej posteli, moja izba je plná anjelstva, moje dvere, sa nedajú zatvoriť pred ich svetlom a vôňov v ktorých sa topí moja čierna duša, prosím Pane, odpusť mi, že som spútal toľkú nevinnosť! Pošli ma za ním (aby cítil lásku anjela, nevypustil moju vôňu a svetlo z izby) chcem ho...
"Angel in Me" Vzdialený pocit Zdráham sa pochopiť, tvoje myšlienky, Ten prúd, ktorý uteká z mojej hlavy, Je krv, ktorá raz stečie na tvoje srdce, Prepadnem sa do tej očarujúcej temnoty Pre ten mesiac, pre jeho svit, Budem chcieť odpustiť moje hriechy Prečo mi tak chýba, veď ho ani nepoznám, Vidím, že ma zraňuje, nekonečný svet fantázie, Nemôžem snívať, v tomto svete, mi...
"Angel in Me" Vášnivá Lorette Chcem zahnať svoju osamelosť, krásna Lorette, Pridávať do tvojich pier, vôňu ruží, Vziať ťa za ruku, a piť z nej tvoj život, Ďalej ako za našimi záhradami, za čiernymi orchideami, Nikdy ťa neopustiť Ešte sedem dní, vytvorím ti svet, Môžeš vítať koho chceš, Miesto, kde žije len odtieň oných, A tvoja vášnivosť Toto je môj krutý údel, krásna...
"Angel in Me" Fóbiami uspaná Dokážeme vydržať bolesť, v žilách nám koluje med, Namiesto slín tečie krv, Už si nikdy nebudeme klamať, Za obzorom, za vášňou, ktorou vítaš úsvit Skrývam svoju špinavú tvár do tvojich vlasov Všetko čo miluješ, je krása, Jedna noc na krídlach anjela, Zraníš ma raz, ďalšiu noc neprežiješ Skrývam ťa pred temnotou, ktorá ťa okráda o nevinnosť, Polož...
napísala som tu dlhý prológ, naozaj dlhý, a ten pojeb...serwer, ma vyhodil a pýtal si registráciu, tak viete, čo? kašlem na to...úplne sa mi to už nechce znova písať, a rozpomínať sa,...
Vieš, Smrť nemusí byť zlá, klope ti na dvere, chytá ťa za ruku, a ty kričíš, že chceš aby som sa o teba starala. veci sú zlé, stávajú sa každý deň a ani s pocitom sebakonroly, ho nezastavíš, ja viem, niekedy riadky spôsobujú bolesťmáš, naozaj pocit mieru, a slobody?chystáš sa zamknúť dvere, pretože nechceš odísť?naozaj sa máš lepšie, keď sa skrývaš pred strachom?strachy o bubákoch vo vreci, jedna...
kedy sa človek zblázni? keď sa postaví do okna, a vidí, ľudí, ktorých by normálne nevidel... ale ako zistí, že nie sú skutočný? no neprizná si, že je...