Svadba. Prečo si človek sám privádza nešťastie, aj keď nemusí? Málo mu osud dožičil? Už vie, že spravil chybu. Prichádza k baru hovoriac:,, Čaj s rumom. Bez čaju...
Posledný nádych, posledný smiech, posledé slobodné slovo, posledná hláska, hovorím zbohom. Zbohom sloboda, zbohom snívanie, teraz ma čaká náruč prekliatia. Ešte nie, prosím, ešte nie! Neber mi to, neber mi ružové videnie. Nekradni mladosť, nechaj ma žiť. Naveky mladým, veselým človekom byť! Dnes sa už sa nebránim, raz to muselo...
Stalo sa to nedávno. Ju to ešte stále trápi. Iní na to už pomaly zabúdajú. A aj tí, ktorí by nemali... Boli si súdení. ,,Neverím láske na prvý pohľad“, tvrdila pri každej príležitosti. Neboli iní ako ostatní. Nič k životu nepotrebovali, neboli nároční a nežili. Skôr len prežívali. Zmena v jeho myslení prišla hneď po zoznámení. ...