Keby som bol tvojim milencom a smel by som hrýzť tvoje pery keby som bol tvojim priateľom a smel by som hladiť tvoje sny keby som bol tvojim strachom a smel by som ti dýchať na chrbát keby som bol tvojou bolesťou a smel by som ťa ťažiť... keby som bol tvojim gitaristom a smel by som hrávať sóla na tvoj klitoris keby som bol tvojou nenávisťou a smel by som páliť fotky a mosty keby som bol...
Bordové záclony staré prsty rozozvučali klavír, cez okno na nás dopadajú svetelné lúče hlas ktorý pulzuje mojim telom a spôsobuje mi husiu kožu, gotický svietnik ........... Beethovenovo Pianoforte ...... vôňa hudby má nádherné lícne kosti, keď spieva, preciťuje každý tón neprišiel som sem zapadnúť do klubu snobov, môžem jebať pseudointelektuálov užívam si to, tú ľahkosť, tú katarziu po každej...
Stretol som ju v bare bol to jeden z tých hormónmi napáchnutých večerov, poznal som ju ešte z minulej zimy mala veľké pekné pery a v nich piercing, pevné kozy a slabosť pre Tima Burtona už dávno som ju chcel strašne pretiahnuť, presnejšie ju aj jej kamarátku... poznala ma, vedela že píšem a pijem, nevadilo jej to... bol som jeden z mála chlapov, ktorí tam tancovali, páčilo sa jej to prišla ku mne...
transformácia duše explózia srdca zahodené kľúče obvinený sudca vylovené mušle osamelý tvorca karmínové mašle nedostupnosť vzorca snehobiele lúče zarezaná ovca roztrhaný účet rozorvanosť...
Fúkaš a fúkaš ty čo nepoznáš dňa ani hodiny obdobia či roku fúkaš a fúkaš a ja sa vraciam sám v tento nočný čas opitý a slabý kráčam pustou ulicou a lampy už dávno zhasli a psy ukryté v búdach sladko spia a ty stále fúkaš a fúkaš ty čo lámeš stromy a strechy kradneš nám aby si ukázal, že nie je takej istoty čo by nás zastrešila a fúkaš a fúkaš a duješ a duješ ty čo drvíš konáre pretože máš chuť a...
Som trojnohý ťažný kôň a nesťažujem sa, keď na mňa nakladú dvakrát toľko ako znesiem, dostávam žrať celkom málo ale keď už na to príde tak to dostanem poriadne vyžrať nevadí mi to nebolí ma to, viete, ja toho totiž vydržím veľa, som predsa kôň a na ľudí sa nehnevám ani ich z ničoho neobviňujem, pretože sú hlúpi, oni sami vôbec nevedia čo je pre nich dobré, obvykle sa ženú za niečim čo nikdy...
Som stará škola mám rád prepité noci a priateľstvá na život a na smrť Som stará škola a rád píšem rukou na papier a kávu mám rád ráno, najlepšie s cigaretou Som stará škola a mám to rád v posteli, keď vonku prší Som stará škola a som rád že som stará...
Srdce mi puká na dvestokrát a ani tie najlepšie krajčírky to nedajú dokopy keď vidím ľudí ktorých som zbožňoval na kolenách akoby prosili o ranu z milosti akoby nevedeli že jediné čo ich môže vyliečiť je krutá pravda chrstnutá rovno do ksichtu počujem ich zvracať vlastné sny a dusiť sa prázdnotou vonku je zima mrazivá fujavica a anjeli odchádzajú na istú...
Umierajúc vnímaním vlastnej duality smejeme sa, na tom istom, nad čím tak radi trúchlime, v hlbinách, tam dole hľadajúc ten záblesk. Radi sa ponárame, a vyžívame sa v posledných premenených šanciach, prudkých nádychoch nad hladinou obmedzení. Kolorizujeme si zbierky ilúzií sýtymi...
Pozoroval som ju, ako sa mení v motýľa Povedali jej, že už nie je žiadna nádej že tu už pre ňu nie je miesto, že všetok priestor je vyčerpaný a nikto neuvidí jej dušu. Somnolencia, sopor, kóma Povedali že navždy ostane uväznená v tomto tele a všetky naše sny a ciele sú úbohé, plytké a bezpredmetné. No zvonkohra hrala ďalej... Povedali jej, že už nikdy nebude viac šťastná, že...
Vystúpil som na kalváriu a napil sa z vína, čo Katka vytiahla zo svojej tašky. Cítil som sa vtedy ako Ježiš, no šťastné chvíľky väčšinou dlho nevydržia, aj anjela by z toho...
Zadymený pajzel kurvy tancujúce na stoloch, poslední ozajstní štamgasti cigary a poldecáky Expanzia tvojej viery plus absencia mojej miery zima v našej periférií, reliéfy v prérií občas zostáva len veriť Bez žiarivého odlesku, šepot decentného potlesku dôsledok starého poklesku precíť túto kresbu udalosti z minulosti... Za koľko ťa dnes môžem mať, zlatko ? Budem ťa hrýzť a cmúľať ti...
Sedávali sme spolu v detskej, pri radiátore a hrávali sa, väčšinou každý sám, ale občas aj spolu. V lete lízali nanuky a žuvali Pedro žuvačky, jazdili na bicykloch a chytali žaby. Cez víkend chodievali na výlety a robili všetky tie ostatné veci, čo zvyknú deti robiť. Často sme sa aj bili, ako takí malí psi. Niekedy až do krvi, nikto nechcel ustúpiť, nikto nechcel byť zbabelec....
Prostredie: Skúšobňa kapely(garáž)Čas : Júl- August Postavy : Hlavné - Šariš(20) Ľudmila(19) Laky(21) Vedľajšie - Maťko (18) Breza (18) Maja (19) Charakteristiky postáv : Šariš : Dvadsaťročný zamestnanec vodární, vo voľnom čase bubeník metalovej kapely Apriori. Priateľ Ľudmily(speváčky tej istej kapely), dlhoročný kamarát...
Raz mi otec povedal : „Nepotrebujem ťa, ani nikoho ... pretože ja som silný človek, ja môžem hocikedy začať odznova." Zostalo ticho. Odísť a zabudnúť, napadlo mi vtedy. Dnes kráčam mestom, ktorým chodievali moji rodičia, veci sa zmenili a je to cítiť vo vzduchu. No nie vždy sa dá odísť a...
RANY A ČAS Obraz 1 : Psychiatria, kancelária primára Olšavského, 15:00 Zavalitý muž (55) v strednom veku sedí vo veľkom koženom kresle a fajčí cigaru, nohy ma vyložené na stole,v pohári naliatu whiskey Chivas regal. Je celý odetý v bielom a na nohách má sandále. Hlavu mu zdobia krátke šedivé vlasy a na krku má hrubú zlatú retiazku. Vlasy má ulízané smerom...
Prázdnota sa stala mojim domovom vyprahnuté jaskyne nočnými spoločníčkami havrany, vlky, netopiere a potkany rodinou v polnočnom splne krv tiekla potokmi našich dní dievčatá v ľahkých košieľkach kvitli na stromoch a ja som rád ťal do živého, ony mi na oplátku čítavali z knihy poznania, o tom že bolesť a láska sú len...
Som zviera a nechcem byť človekom kričím a budem kričať ešte viac pretože moje srdce to tak cíti hryziem, rehocem sa a revem naplno pozorujem fialové nebo a cítim ako mi krv preniká žilami opäť nachádzam zlomky energie a sily ktoré som považoval za navždy stratené nepotrebujem nič som zviera a nechcem byť...
Obraz 1 : kuchyňa, hodiny 19:45 Postava chudého, vysokého, zhrbeného muža pije kávu z pohára. Dopíja posledné dúšky a kladie prázdny pohárik vedľa ďalších. Na chvíľu sa zapozerá na hodiny na stene a lícom mu prejde ľahký kŕč. Pravou rukou si pľasne po tvári, ešte chvíľu sa pozerá pred seba a vstáva. Obraz 2 :chodba 19:55 Vysoký muž skladá...
Chceš aj ty horieť so mnou ? Chceš aj ty preskočiť na moju stranu ? Povedz mi chcela by si ? Mne to naozaj môžeš povedať. Krásne červené vlasy a horúce pery prišla si na jar a zostala do jesene ľady zamrzli a praskli ako keď dážď hladieval tvoje lýtka vždy v auguste oberal som plody a díval sa na teba vydržal som celé dni a vydržal by som celý život ...