Knižnica literárnych diel (8)
1. .
Maja Sadalzabith |
Miniatúra |
25. apríla 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 186 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Naser...
2. Totálny gýč
Maja Sadalzabith |
Denník |
1. apríla 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 305 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Za chvíľku bude sedem hodín. Stmieva sa a ja si bafkám posledné zvyšky tabaku na balkóne. Kým svietilo slnko, bola aká taká možnosť na chvíľu zabudnúť. No tma je neľútostná. Večer je stále smutnejší než ráno. Žiadne možnosti, žiadne dôvody na smiech, len spomienky...tomu slovu som sa chcela vyhnúť. Totálny gýč. Ale ja chcem spomínať. Čo je na tom zlé? Chcem zažiť aspoň ešte raz...
3. No do riti.
Maja Sadalzabith |
Denník |
28. marca 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 320 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Totálna beznádej. Úzkostné stavy. Absolútna samota. Aj takto by sa dal charakterizovať môj momentálny stav. Nič extrémne. Len ubíjajúce výčitky a pocit, že som mohla niečo zmeniť. Každí z nás si tým prešiel. Len škoda, že tá mrcha chytila aj mňa. Myslela som si, že ak človek podvádza vo vzťahu necíti nič. Nemá nočné mory, z ktorých je jediným útekom fľaška vina a plna...
4. Jesenný úsmev
Prichádza jeseň... Moje kroky počuť čoraz viacSlnko mi rozžiarilo bledú tvár a farebné lístie mi dáva ako dar.Už počuť pieseň listnatých stromova mňa to opäť láka domov,lebo jeseň prichádza a leto končí.Teraz už pozriem svetu do očía udriem ho svojím úsmevom. Je tu jeseň... Sama počúvam svoje vlastné kroky.Počítam dobré aj zlé roky,koľko času som premárnila sľubami.A ja? Ja a môj...
5. Terabitia
Maja Sadalzabith |
Denník |
9. októbra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 411 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.V hlave má toľko myšlienok, žeby sa z toho mohla zblázniť... a tak padá do perín so stále neukončeným Paramore a rozmýšľa a rozmýšľa....dnes je naozaj krásny deň, takýchto dní by mohlo byť oveľa viac...ani na minútku som nemala ten nešpecifický pocit melanchólie....jednoducho....slnko mi rozžiarilo deň, stačí ho len využiť...kto ide so mnou do krajiny Terabitie??...
6. Labyrint, v ktorom žijem - dnešný svet.
Maja Sadalzabith |
Úvaha |
9. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 1278 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Každý človek má už vopred vybranú svoju cestu - v to ja verím. No on sám nevie, kadiaľ práve tá jeho cesta bude viesť. Podstatné je nekráčať po tej ceste sám, ale zdieľať ju s niekým. Vždy sa nájdu križovatky našich ciest a práve vtedy na nich nesmiete byť sami. Priateľ, ale ten ozajstný priateľ, vám stále našepká, ktorá cesta je tá správna. V živote sme určite...
7. Vyznanie
Maja Sadalzabith |
Denník |
6. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 370 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
V pozadi dookola hra Chelsea Hotel a mne sa neprestajne kotulaju slzy po licah..Tak ako stale ked mi neuveritelne chyba tvoje objatie tak i teraz si po milionty krat citam tvoje vyznanie...nechcem,neviem, nemozem zabudnut na vsetko krasne co som len vdaka teba zazila a neustale mi to beha po rozume.Nikdy som sa necitila takto...ano nieje to prvy krat co som zalubena,no...
8. Hodiny života
Maja Sadalzabith |
Miniatúra |
6. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 309 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolesť Odbilo jedenásť...bim, bam, bim, bam a stále dookola, bim, bam... s pocitom viny som opäť ľahla do svojho útočištia a prikryla sa mäkkou perinou. Bim, bam, bim bam. Čakala som na zlé správy. Myšlienky sa mi stále točili okolo zvráskavenej starej tváre a podliatych očí plných bolesti. Teda takto vyzerá smrť. Žiaden spev vtákov, žiadna radosť len dotikávajúce hodiny. Bim,...
